Mladý Slovák vyzýva: "Poďte voliť!"
Výzvu podporil skladbou s názvom "Chcem Zmenu (Vystúpme z tieňa)"
Zajtra, v sobotu 15. marca, si volíme novú hlavu štátu. Ide o dôležitú vec. To vie aj mladý Slovák, študent Kristián Dufinec, ktorý sa k tejto príležitosti zložil skladbu s názvom "Chcem Zmenu (Vystúpme z tieňa)".
O mladom študentovi Kristiánovi Dufinecovi:
Som študent Vysokej školy manažmentu v Trenčíne (študujem v BA), Mám 20 rokov, hrám na gitare v kapele s pracovným názvom Ro(c)k Band a snažím sa písať a skladať. Mimo iného som aj zanietený folklorista. Tancoval som 11 rokov v súbore Zemplín a teraz som v Bratislave už druhý rok v Lúčnici.
O skladbe "Chcem Zmenu (Vystúpme z tieňa)":
Text vznikal vo dvoch fázach. Prvá bola na ceste domov z Bratislavy do Michaloviec. Rozprávali sme sa v aute s mamkou, bratom a kamarátkou o prezidentských voľbách a o najideálnejších kandidátoch, ktorí by teoreticky mali šancu tu na SR niečo zmeniť, dať funkcii prezidenta hlbšie opodstatnenie, ako to bolo doteraz za posledných 10 rokov, ktoré som mal možnosť počas školy pozorovať. Povedalo som si, že idem napísať text. Myšlienky mi chodili hlavou samé a za hodinu som mal aký taký koncept. To bolo ešte niekedy v Decembri alebo v Novembri, mám taký pocit. S aktuálnou podobou textu sa to podobalo možno na 50%. Až do minulého týždňa, kým mi nenapísala moja známa Vladimíra (Vladimíra Ledecká), ktorá sedela vtedy s nami v aute. V podstate som dostal impulz. Sám som nad tým ešte premýšľal, dokonca deň pred tým.
Potreboval som to však ešte zhudobniť, pretože chýbala hudba. Mal som to tiež prehustené slovami a tak som sa do toho s chuťou pustil, prerobil to a dal to do pesničkovej formy. Mal som to hotové. A hneď som zavolal známemu Sergejovi (Sergej Dolgoš) a objednal štúdio na Vinnom jazere na sobotu. Mal som ale malý problém, viac než polovica členov našej kapely nebola k dispozícii. Musel som teda zavolať nášho veľmi dobrého kamaráta Jordana (Jordán Dorič) so sesterskej kapely Faux Pas, a ďalšieho nášho známeho Roba (Róbert Hvostaľ). Doplnil nás náš bubeník Lukáš (Lukáš Farbár), Chcem sa týmto chlapcom veľmi pekne poďakovať, pretože som dvom s nich som zavolal prakticky v piatok večer. Prešli sme si to v skúšobni a na druhý deň nás čakalo štúdio. Samozrejme nesmiem zabudnúť na klávesáka našej kapely Michala (Michal Tkáč), ktorý sa zúčastnil na projekte tým, že mu vytvoril obálku.
Dôvod prečo som sa k tomu to podujal je z môjho pohľadu veľmi jednoduchý. Aj napriek tomu, že som mladý, mal som možnosť byť svedkom mnohých káuz, korupcie a nespravodlivosti v tomto štáte. Ľudia v mojej blízkosti aj tým, s ktorými sa stretnem zriedka, majú svoje bežné problémy, no všetkých spája jedna vec: Nespokojnosť! Sťažujeme sa ako to v tomto štáte beží, ako sa nechávame okrádať, ako zlyháva náš systém v rôznych smeroch a bojíme sa “vystúpiť z tieňa” a zakričať dosť! Ak sa na to nepodujmú ľudia spoločne ako celok, nič sa nezmení.
Opísal som to, ako to vidím ja a snažil som slušnou formou vyjadriť v podstate nepochopenie toho, prečo si opakovane ľudia volia tích, pre ktorých sú v podstate nespokojní a nešťastní. Teraz si volíme hlavu štátu, nášho zástupcu, človeka, ktorý sa podpisuje za nás všetkých, ako my zaňho. Verím, že sa tam nájde nejeden kandidát, ktorý by nás bol zodpovedne reprezentoval a priniesol tejto funkcii možno hlbšie kompetencie na to, aby sa začal náš celý systém transformovať na spokojnosť občanov, nie vlády. Pretože štát, to sú ľudia, som to ja, vy a my všetci dohromady. Tak držme spolu zvoľme si správne! Asi takto by som to zhrnul v skratke.
Ďakujem všetkým, ktorí tento projekt podporili na čele s mojou rodinou, kapelou, aj keď sa nie všetci mohli zúčastniť a všetkým tým, ktorí sa na tom podieľali!
Som študent Vysokej školy manažmentu v Trenčíne (študujem v BA), Mám 20 rokov, hrám na gitare v kapele s pracovným názvom Ro(c)k Band a snažím sa písať a skladať. Mimo iného som aj zanietený folklorista. Tancoval som 11 rokov v súbore Zemplín a teraz som v Bratislave už druhý rok v Lúčnici.
O skladbe "Chcem Zmenu (Vystúpme z tieňa)":
Text vznikal vo dvoch fázach. Prvá bola na ceste domov z Bratislavy do Michaloviec. Rozprávali sme sa v aute s mamkou, bratom a kamarátkou o prezidentských voľbách a o najideálnejších kandidátoch, ktorí by teoreticky mali šancu tu na SR niečo zmeniť, dať funkcii prezidenta hlbšie opodstatnenie, ako to bolo doteraz za posledných 10 rokov, ktoré som mal možnosť počas školy pozorovať. Povedalo som si, že idem napísať text. Myšlienky mi chodili hlavou samé a za hodinu som mal aký taký koncept. To bolo ešte niekedy v Decembri alebo v Novembri, mám taký pocit. S aktuálnou podobou textu sa to podobalo možno na 50%. Až do minulého týždňa, kým mi nenapísala moja známa Vladimíra (Vladimíra Ledecká), ktorá sedela vtedy s nami v aute. V podstate som dostal impulz. Sám som nad tým ešte premýšľal, dokonca deň pred tým.
Potreboval som to však ešte zhudobniť, pretože chýbala hudba. Mal som to tiež prehustené slovami a tak som sa do toho s chuťou pustil, prerobil to a dal to do pesničkovej formy. Mal som to hotové. A hneď som zavolal známemu Sergejovi (Sergej Dolgoš) a objednal štúdio na Vinnom jazere na sobotu. Mal som ale malý problém, viac než polovica členov našej kapely nebola k dispozícii. Musel som teda zavolať nášho veľmi dobrého kamaráta Jordana (Jordán Dorič) so sesterskej kapely Faux Pas, a ďalšieho nášho známeho Roba (Róbert Hvostaľ). Doplnil nás náš bubeník Lukáš (Lukáš Farbár), Chcem sa týmto chlapcom veľmi pekne poďakovať, pretože som dvom s nich som zavolal prakticky v piatok večer. Prešli sme si to v skúšobni a na druhý deň nás čakalo štúdio. Samozrejme nesmiem zabudnúť na klávesáka našej kapely Michala (Michal Tkáč), ktorý sa zúčastnil na projekte tým, že mu vytvoril obálku.
Dôvod prečo som sa k tomu to podujal je z môjho pohľadu veľmi jednoduchý. Aj napriek tomu, že som mladý, mal som možnosť byť svedkom mnohých káuz, korupcie a nespravodlivosti v tomto štáte. Ľudia v mojej blízkosti aj tým, s ktorými sa stretnem zriedka, majú svoje bežné problémy, no všetkých spája jedna vec: Nespokojnosť! Sťažujeme sa ako to v tomto štáte beží, ako sa nechávame okrádať, ako zlyháva náš systém v rôznych smeroch a bojíme sa “vystúpiť z tieňa” a zakričať dosť! Ak sa na to nepodujmú ľudia spoločne ako celok, nič sa nezmení.
Opísal som to, ako to vidím ja a snažil som slušnou formou vyjadriť v podstate nepochopenie toho, prečo si opakovane ľudia volia tích, pre ktorých sú v podstate nespokojní a nešťastní. Teraz si volíme hlavu štátu, nášho zástupcu, človeka, ktorý sa podpisuje za nás všetkých, ako my zaňho. Verím, že sa tam nájde nejeden kandidát, ktorý by nás bol zodpovedne reprezentoval a priniesol tejto funkcii možno hlbšie kompetencie na to, aby sa začal náš celý systém transformovať na spokojnosť občanov, nie vlády. Pretože štát, to sú ľudia, som to ja, vy a my všetci dohromady. Tak držme spolu zvoľme si správne! Asi takto by som to zhrnul v skratke.
Ďakujem všetkým, ktorí tento projekt podporili na čele s mojou rodinou, kapelou, aj keď sa nie všetci mohli zúčastniť a všetkým tým, ktorí sa na tom podieľali!
Odporúčame