Večerná idylka v obyčajnej slovenskej domácnosti
Posiela poslucháčka Vladimíra...
Žena: Dala by som si čipsy
Muž: Nejedz to, zase budeš plakať, ako vyzeráš.
Žena: Ako vyzerám?
Muž: No ako by si vyzerala...
Žena: To sa ťa práve pýtam. Si sa pýtal, ako vyzerám.
Muž: Ja som sa pýtal?! Mne je predsa jedno.
Žena: Tebe je jedno, ako vyzerám?
Muž: Ale nie je mi to jedno, čo furt máš?
Žena: Ja nič nemám, len si hovoril, že vyzerám zle.
Muž: Čo som hovoril?
Žena: No že vyzerám zle.
Muž: To som nehovoril, veď vieš, že sa mi stále páčiš.
Žena: Ako veľa?
Muž: Čo ako veľa?
Žena: Ako veľa sa ti páčim?
Muž: No normálne – veľa.
Žena: Tak normálne alebo veľa?
Muž: No veľa, no.
Žena: A ako veľa?
Muž: Šmarjá, veľa veľa! necháš ma už pozerať?
Žena: Ja ťa ruším? Tak ja ťa ruším a zle vyzerám, že áno? Ja tu vôbec nemusím byť!
Muž: mlčí Nemusíš)
Žena: Ty mlčíš? Takže tu nemusím byť?
Muž: Čože? Ale samozrejme, že tu musíš byť.
Žena: Musím? Tak ja musím? Samozrejme musím! Kto by ti pral a varil, že?
Muž: Ale veď vieš, že ťa milujem.
Žena: Neviem. Ako to mám vedieť? Ako ma miluješ?
Muž: (Višňovský nahráva Tičarovi pred bránku) Čo? Čože? Áno, miláčik, určíte máš pravdu.
Žena: Ako čože? Ty ma vôbec nepočúvaš.
Muž: Počkaj prosím ťa chvíľu. Skončí tretina a hneď sa ti budem venovať.
Žena: Musím ešte žehliť.
Muž: Tak choď žehliť.
Žena: Super, ja mám ísť žehliť a ty budeš pozerať ten debilný hokej.
Muž: Pár minút, miláčik, pár minút. Potom to môžem vyžehliť aj ja.
Žena: Určite. Ty to vyžehlíš. To by som sa určite dočkala. Kedy si naposledy niečo urobil? ČO-KOĽ-VEK?
Muž: Nikdy.
Žena: Výborne, to si celý ty.
Muž: Dáš už pokoj, prosím ťa? Za chvíľu bude koniec.
Žena: Nie za chvíľu. Hneď je koniec. Mám toho dosť. Odchádzam. Nebudem strácať čas s niekým ako si ty.
Muž: Čo nebudeš strácať? Mohla by si byť chvíľu ticho, prosím ťa?
-
Muž po skončení vstáva z gauča, prináša z kuchyne čipsy, podáva ich žene. Tá mu ich nahnevane trhá z ruky a začne sa napchávať.
-
Žena: Myslíš, že som tučná? Asi by som to nemala jesť, či?
Muž: (zúfalo si dáva hlavu do dlaní...)
Muž: Nejedz to, zase budeš plakať, ako vyzeráš.
Žena: Ako vyzerám?
Muž: No ako by si vyzerala...
Žena: To sa ťa práve pýtam. Si sa pýtal, ako vyzerám.
Muž: Ja som sa pýtal?! Mne je predsa jedno.
Žena: Tebe je jedno, ako vyzerám?
Muž: Ale nie je mi to jedno, čo furt máš?
Žena: Ja nič nemám, len si hovoril, že vyzerám zle.
Muž: Čo som hovoril?
Žena: No že vyzerám zle.
Muž: To som nehovoril, veď vieš, že sa mi stále páčiš.
Žena: Ako veľa?
Muž: Čo ako veľa?
Žena: Ako veľa sa ti páčim?
Muž: No normálne – veľa.
Žena: Tak normálne alebo veľa?
Muž: No veľa, no.
Žena: A ako veľa?
Muž: Šmarjá, veľa veľa! necháš ma už pozerať?
Žena: Ja ťa ruším? Tak ja ťa ruším a zle vyzerám, že áno? Ja tu vôbec nemusím byť!
Muž: mlčí Nemusíš)
Žena: Ty mlčíš? Takže tu nemusím byť?
Muž: Čože? Ale samozrejme, že tu musíš byť.
Žena: Musím? Tak ja musím? Samozrejme musím! Kto by ti pral a varil, že?
Muž: Ale veď vieš, že ťa milujem.
Žena: Neviem. Ako to mám vedieť? Ako ma miluješ?
Muž: (Višňovský nahráva Tičarovi pred bránku) Čo? Čože? Áno, miláčik, určíte máš pravdu.
Žena: Ako čože? Ty ma vôbec nepočúvaš.
Muž: Počkaj prosím ťa chvíľu. Skončí tretina a hneď sa ti budem venovať.
Žena: Musím ešte žehliť.
Muž: Tak choď žehliť.
Žena: Super, ja mám ísť žehliť a ty budeš pozerať ten debilný hokej.
Muž: Pár minút, miláčik, pár minút. Potom to môžem vyžehliť aj ja.
Žena: Určite. Ty to vyžehlíš. To by som sa určite dočkala. Kedy si naposledy niečo urobil? ČO-KOĽ-VEK?
Muž: Nikdy.
Žena: Výborne, to si celý ty.
Muž: Dáš už pokoj, prosím ťa? Za chvíľu bude koniec.
Žena: Nie za chvíľu. Hneď je koniec. Mám toho dosť. Odchádzam. Nebudem strácať čas s niekým ako si ty.
Muž: Čo nebudeš strácať? Mohla by si byť chvíľu ticho, prosím ťa?
-
Muž po skončení vstáva z gauča, prináša z kuchyne čipsy, podáva ich žene. Tá mu ich nahnevane trhá z ruky a začne sa napchávať.
-
Žena: Myslíš, že som tučná? Asi by som to nemala jesť, či?
Muž: (zúfalo si dáva hlavu do dlaní...)
Odporúčame