DENNÍK VYSOKOŠKOLÁKA - ROZVRH HODÍN
Sympatická Viky píše o svojich ranných problémoch...
Píše nám Viky: „Ahojtee!!! Často si ulietam na FunWriteroch, ktorých zdieľate na vašej stránke. Tiež som občasný kreatívec a odkedy som vysokoškoláčka, robím si denník. Tak keby ste chceli potešiť spriaznene duše, chápajúce strasti vysokoškolského života, rada sa podelím.“ (PS: Viky to poslala ešte vo februári, takže má ešte zimu)
DENNÍK VYSOKOŠKOLÁKA ČASŤ 18. - ROZVRH HODÍN
Haloo, priatelia! ONI fakt existujú. Tvory blízke mimozemšťanom žijúcich asketicky spôsob života. Áno, hovorím o ľuďoch, ktorí vstávajú pred siedmou. Človek, ktorý nám zostavoval rozvrh prednášok je asi rodičom chlapca zo školy v prírode, ktorému som sa smiala že pri obede hodil tyčku. Inak si neviem vysvetliť prednášky, ktoré mi začínajú SEDEM TRIDSAŤ.
V novom roku som mala predsavzatie prekonávať výzvy a zdolať zaťažkávajúce prekážky. V skratke – ja som fakt ráno vstala. Sama na budík, bez toho, aby mi babka alebo Kika volali, že je čas. Za neuveriteľných osemnásť minút som si urobila patent na ranný systém a rada by som sa s vami oň podelila:
5:40 – mala by som vstávať
5:43 – Igor Timko mi spieva, že si preťal žily, ale ja ho ignorujem, je už dosť veľký aby si problémy riešil sám.
5:47 - zisťujem, že o chvíľu si pretne žily môj mobil, keď ešte raz nechám zvoniť budík dokonca.
5:50 – naozaj by som mala vstávať
5:54 – VSTÁVAM
5:56 – v kúpeľni pred zrkadlom mi klokan vyskakujúci z mojich vačkou pod očami napovedá, že dnes bude náročný deň.
5:57 – idem na vécko s kefkou v puse (chcem šetriť čas) a hovorím si, že keď si umyjem zuby, pastu spláchnem do záchoda (chcem šetriť vodu)
5:58 – nadávam si do pribrzdenej kravy, lebo som najprv spláchla a až potom odpľula, takže čakám, kým sa naplní nádržka, aby som spláchla znovu.
5:59 – stojím pred skriňou s neuveriteľným nutkaním strčiť hlavu do poličky a pokračovať v spánku.
6:02 – z tmavej izby prechádzam do kuchyne, pozerám čo som si na seba obliekla a viem, že keď ma dnes stretne módna polícia, posedím si pekne dlho.
6:03 – hučím na celý byt, lebo „NIEKTO“ večer nezavrel mikroténový sáčok a stvrdli mi rožky (mama asi nechcela šuchotať, aby sme nepočuli ako chudne.)
6:04 – rozkrajujem si žemľu, natieram na ňu niečo (v škole som zistila, že je to syr), druhou rukou si žmýkam citrón do pohára. Do žemle vkladám mrkvu, balím ju do servítky a pritom si pretieram oko – rukou, ktorou som žmýkala citrón.
6:05 - všetci susedia vedia, že citrón v oku štípe a ja premýšľam, ako sa bude volať môj slepecký pes.
6:06 – hmatom sa presúvam so žemľou v ruke na chodbu.
6:07 – 6:09 premýšľam, kde mám kľúče od auta a popritom sa nimi škrabkám po čele.
6:09 – obutá a oblečená, pripravená na odchod letím do kuchyne pre škrabku na zeleninu, lebo zisťujem, že mrkvu som dala do žemle len tak.
6:10 – sadám do auta a srdečne pozdravujem Slava Mráza, ktorý ma zablokoval a v duchu snívam o aute s posilovačom riadenia
6:17 prichádzam na stanicu a snažím sa zaparkovať vedľa uja, ktorý dúfa, že ZETKO na aute mám prilepené zo srandy. Môj predný nárazník mu napovedá opak.
6:17:30 - vystupujem z auta.
6:17:36 – odopínam si bezpečnostný pás a skutočne vystupujem z auta.
6: 19 – pribieham na nástupište a zisťujem, že vlak má 10 minút meškanie.
A tak si vyberám z kabelky škrabku, stojím pri koľajniciach a čistím si od nervu mrkvu. KEBY SOM TOTO VEDELA, MOHLA SOM VSTAŤ 6:05!!!!!!!!!!!!!!!!!
Inak pekný deň všetkým, ktorí neznášajú pondelky, utorky, stredy a všetky iné dni, kedy treba vstávať pred siedmou!!!!!!!!
Haloo, priatelia! ONI fakt existujú. Tvory blízke mimozemšťanom žijúcich asketicky spôsob života. Áno, hovorím o ľuďoch, ktorí vstávajú pred siedmou. Človek, ktorý nám zostavoval rozvrh prednášok je asi rodičom chlapca zo školy v prírode, ktorému som sa smiala že pri obede hodil tyčku. Inak si neviem vysvetliť prednášky, ktoré mi začínajú SEDEM TRIDSAŤ.
V novom roku som mala predsavzatie prekonávať výzvy a zdolať zaťažkávajúce prekážky. V skratke – ja som fakt ráno vstala. Sama na budík, bez toho, aby mi babka alebo Kika volali, že je čas. Za neuveriteľných osemnásť minút som si urobila patent na ranný systém a rada by som sa s vami oň podelila:
5:40 – mala by som vstávať
5:43 – Igor Timko mi spieva, že si preťal žily, ale ja ho ignorujem, je už dosť veľký aby si problémy riešil sám.
5:47 - zisťujem, že o chvíľu si pretne žily môj mobil, keď ešte raz nechám zvoniť budík dokonca.
5:50 – naozaj by som mala vstávať
5:54 – VSTÁVAM
5:56 – v kúpeľni pred zrkadlom mi klokan vyskakujúci z mojich vačkou pod očami napovedá, že dnes bude náročný deň.
5:57 – idem na vécko s kefkou v puse (chcem šetriť čas) a hovorím si, že keď si umyjem zuby, pastu spláchnem do záchoda (chcem šetriť vodu)
5:58 – nadávam si do pribrzdenej kravy, lebo som najprv spláchla a až potom odpľula, takže čakám, kým sa naplní nádržka, aby som spláchla znovu.
5:59 – stojím pred skriňou s neuveriteľným nutkaním strčiť hlavu do poličky a pokračovať v spánku.
6:02 – z tmavej izby prechádzam do kuchyne, pozerám čo som si na seba obliekla a viem, že keď ma dnes stretne módna polícia, posedím si pekne dlho.
6:03 – hučím na celý byt, lebo „NIEKTO“ večer nezavrel mikroténový sáčok a stvrdli mi rožky (mama asi nechcela šuchotať, aby sme nepočuli ako chudne.)
6:04 – rozkrajujem si žemľu, natieram na ňu niečo (v škole som zistila, že je to syr), druhou rukou si žmýkam citrón do pohára. Do žemle vkladám mrkvu, balím ju do servítky a pritom si pretieram oko – rukou, ktorou som žmýkala citrón.
6:05 - všetci susedia vedia, že citrón v oku štípe a ja premýšľam, ako sa bude volať môj slepecký pes.
6:06 – hmatom sa presúvam so žemľou v ruke na chodbu.
6:07 – 6:09 premýšľam, kde mám kľúče od auta a popritom sa nimi škrabkám po čele.
6:09 – obutá a oblečená, pripravená na odchod letím do kuchyne pre škrabku na zeleninu, lebo zisťujem, že mrkvu som dala do žemle len tak.
6:10 – sadám do auta a srdečne pozdravujem Slava Mráza, ktorý ma zablokoval a v duchu snívam o aute s posilovačom riadenia
6:17 prichádzam na stanicu a snažím sa zaparkovať vedľa uja, ktorý dúfa, že ZETKO na aute mám prilepené zo srandy. Môj predný nárazník mu napovedá opak.
6:17:30 - vystupujem z auta.
6:17:36 – odopínam si bezpečnostný pás a skutočne vystupujem z auta.
6: 19 – pribieham na nástupište a zisťujem, že vlak má 10 minút meškanie.
A tak si vyberám z kabelky škrabku, stojím pri koľajniciach a čistím si od nervu mrkvu. KEBY SOM TOTO VEDELA, MOHLA SOM VSTAŤ 6:05!!!!!!!!!!!!!!!!!
Inak pekný deň všetkým, ktorí neznášajú pondelky, utorky, stredy a všetky iné dni, kedy treba vstávať pred siedmou!!!!!!!!
Odporúčame