TrueStory: Cvičenie na trampolíne nie je sranda!

Včera sme tu mali skutočný príbeh odvážnej ženy, ktorá náhodou skončila na aerobiku. (PREČÍTAJ SI TU). Dnes nám napísala ďalšia poslucháčka. Chce zostať v anonymite. Tá skončila na trampolíne: „Ahojte chlapci, rada čítam vaše príspevky a teda nech aj ja pobavím, nech sa páči.“



Ako sa tuleň na trampolínu vybral

Kamoška mi hovorí, že neďaleko nás na jednej ZŠ sa cvičí na trampolínach. Hneď mi v hlave blikala moja postava supermodelky.. tak čo bych nešla.
Dnes prvá hodina. 17:45, ruksačik zbalený, botasky, tričko, gate, uterák, voda.. Šliapem si to na zedešku plná eufórie a entuziazmu, odhodlania a energie, že šak ktorý blb by nevedel skákať na trampolíne, nie? Otvorím dvere a môj úsmev od ucha k uchu zamrzne, keď vidím tie dievčatká 45-50 kilové, rebra by som zrátala každej, leginky, športové podprsenky, sem tam tehlička na bruchu. No nič Mariena, žrala si a teraz trp. Hlavu hore sebavedomie "Bridžit Jonsnovej" v sťahovacích pančuškách a pojme ho.

Nájdem si trampolínu radšej niekde v pozadí, keby sa moje teleso niekam chcelo rozletieť. Lektorka nadupaná, usmiata, dáva prvé pokyny. Zatiaľ chápem, áno ramena dole, stiahnuť brucho a nie skákať, ale dupať.. no dobre. Tréning mal asi 4 fázy:

1 – skáčem, aspoň sa pokúšam trafiť do rytmu, dobre, oni pravá, ja ľavá, oni hore ja dole.. nevadí, snaha sa cení, nevzdávam sa. Madam ako fretka, sťahujem brucho, dupem, ramená dole, brucho povolené, už zasa skáčem. Šak, kto si to má do prdele pamätať? Lektorka kričí „double, spolu von nožnice“ .. a ja sa snažím ako pri osemsmerovke, lekcia 98. Tak teda vťahujem brucho, dupem, skáčem, nožničkujem. Prešlo 15 min a je pauza. Napijem sa vody a tvárim sa fresh, červená, že som tam až žiarila. Napijem sa, utriem a idem ďalej.

2 - pustila dajaké latino: „jeeeej to mám rada“ Ľavá pravá, no ideš lambada čača rumba .. hlava ramená kolená palce kolena palce... už som zasa úplne mimo, ale sakra, ja to nevzdám!.. ešte nie! A tak vykopávam, zakopávam, točím sa, tlieskam. (vždy po tom ako tleskli baby) Nevadí, blbé pohľady ignorujem. Konečne koniec. Napijem sa, premýšľam, či mi moja nafarbená hlava nepúšťa farbu.. utriem, ale vďakabohu nie. Napijem sa. Lektorka sa pýta, či vládzeme. Jednohlasne ÁNO znamenalo, že ideme ďalej. Ja som sa síce nevydýchala ešte, ale nevadí, veď nebudeme tam do piatku.

3 - toto vyzerá akoby podmaz nahrával Prodigy, ale nevadí. Vykopávame hore. Chytíme sa ručičiek a ideme. Zajace pri sexe nemajú takú kadenciu akou skákali moje šunky okolo mňa. Musela som vyzerať priam premotivovane!  Skáčeme doľava, doprava, dva krát doľava, dva krát doprava, dobre, teraz striedame raz dva dva raz dva dva, nevadí, už sa skôr len pohupujem a v hlave premýšľam, ako ma to učili, ten ruženec, lebo určite po tomto dodýcham.

Úspešné 3 kolá za mnou a hudba sa vypla. Nebolo šťastnejšej devy v telocvični ako som bola ja. A v tom tá ťapa, že dobre a teraz si roztiahnite podložky.. reku hádam meditácia.. a ona, že SKLAPAČKY a idem raz dva tri... nohy hore a zasa raz dva tri.... nohy pokrčiť a raz dva tri... potom dajaký „plank“ (triaslo ma jak huspeninu), potom dačo na boku a to už som sa tam len váľala, ako také prasa a aspoň dvíhala nohy.

Zaplatila som svoje 3 eura a s pochodom práve vyprdnutého bambiho sa pobrala domov.. schody som zliezala skoro po zadku, ale došla som.. NEVIEM SA DOČKAT ĎALŠEJ HODINY VO ŠTVRTOK!