TrueStory: Aká silná vie byť láska k zvieratám
Našťastie aj takéto príbehy píše život....
Našťastie aj takéto príbehy píše život. Píše poslucháčka Janka: „Ahojte, rada by som Vám napísala svoj príbeh."
Nedávno sa v Bratislave konal pochod za Zviera nie je vec. Vzala som so sebou kamarátku a moju fenku a išli sme protestovať aj my. Nakoľko sme nestíhali prísť hneď na začiatok, tak sme sa rozhodli počkať a pripojiť sa k pochodu, keď prejde pod Michalskou bránou.
Ako sme tam čakali, ovešané transparentmi - mimo iné aj moja fenka, tak si nás začali všímať okoloidúci a chodili si hladkať psíka. Prišiel ju pohladkať aj bezdomovec, ktorý dovtedy žobral pod Michalskou bránou, so slovami „môžem ju pohladkať? Ja mám hrozne rád psíkov“ Ja na to, že jasné, a kým jednou rukou ju hladkal, druhou mi podával EURO. Moja reakcia bola hneď: „Nieeee, my tu nezbierame peniaze, my len čakáme.“
Dojalo nás, že človek, ktorý sám nemá peniaze, mi chcel prispieť na psíka. Chvíľu nám ešte rozprával, že býval kedysi psovod, len teraz mať psíka už nemôže kvôli jeho situácii. Potom odišiel. S kamarátkou sme si vymenili dojaté pohľady, keď vtom sa ten istý bezdomovec vrátil, a dal mojej fenke PÁROK! Chápete, človek, ktorý sám nemá čo jesť, príde dať psíkovi maškrtu!
Po chvíli prišiel sprievod a tam sme sa pripojili, predtým sme však ujovi ešte dali nejaké drobné.
Bolo to naozaj neskutočné, aká vie byť silná láska k zvieratám, a že najštedrejší sú často krát tí, čo majú najmenej.
Posielam ako prílohu fotku mojej fenky z tej situácie..
Nedávno sa v Bratislave konal pochod za Zviera nie je vec. Vzala som so sebou kamarátku a moju fenku a išli sme protestovať aj my. Nakoľko sme nestíhali prísť hneď na začiatok, tak sme sa rozhodli počkať a pripojiť sa k pochodu, keď prejde pod Michalskou bránou.
Ako sme tam čakali, ovešané transparentmi - mimo iné aj moja fenka, tak si nás začali všímať okoloidúci a chodili si hladkať psíka. Prišiel ju pohladkať aj bezdomovec, ktorý dovtedy žobral pod Michalskou bránou, so slovami „môžem ju pohladkať? Ja mám hrozne rád psíkov“ Ja na to, že jasné, a kým jednou rukou ju hladkal, druhou mi podával EURO. Moja reakcia bola hneď: „Nieeee, my tu nezbierame peniaze, my len čakáme.“
Dojalo nás, že človek, ktorý sám nemá peniaze, mi chcel prispieť na psíka. Chvíľu nám ešte rozprával, že býval kedysi psovod, len teraz mať psíka už nemôže kvôli jeho situácii. Potom odišiel. S kamarátkou sme si vymenili dojaté pohľady, keď vtom sa ten istý bezdomovec vrátil, a dal mojej fenke PÁROK! Chápete, človek, ktorý sám nemá čo jesť, príde dať psíkovi maškrtu!
Po chvíli prišiel sprievod a tam sme sa pripojili, predtým sme však ujovi ešte dali nejaké drobné.
Bolo to naozaj neskutočné, aká vie byť silná láska k zvieratám, a že najštedrejší sú často krát tí, čo majú najmenej.
Posielam ako prílohu fotku mojej fenky z tej situácie..
Odporúčame