True Story: Ako si dobre vyvetrať, alebo ako spraviť radosť Košičanom
Najlepšie príbehy píše život, a Košice sú bohaté na príbehy...
Opäť a raz tu máme pravdivý „true story“ príbeh od našej poslucháčky. Che zostať v anonymite, čo plne rešpektujeme. Píše:
„Čaute chlapi, keby náhodou niekto potreboval letný román, tak zasielam môj ďalší „true story“ z KE. Ak by sa Vám to chcelo zverejniť tak poprosím opäť anonymne.....čistá konkurencia budem D. Steelovej raz. Haha. Tento má názov: Ako dobre vyvetrať....alebo ako som spravila radosť.“
„Čaute chlapi, keby náhodou niekto potreboval letný román, tak zasielam môj ďalší „true story“ z KE. Ak by sa Vám to chcelo zverejniť tak poprosím opäť anonymne.....čistá konkurencia budem D. Steelovej raz. Haha. Tento má názov: Ako dobre vyvetrať....alebo ako som spravila radosť.“
Najlepšie príbehy píše život, a Košice sú bohaté na príbehy...a bohaté na život, alebo pre život pre bohatých? To je jedno...k veci...
Keďže je horúce leto a Košice sú bohaté aj na teplo, ba priam sú horúce, keď stojíte v centre mesta na rozhorúčenom asfalte na semaforoch a modlíte sa za zelenú. Každý sa za niečo modlí, niektoré baby aj za červenú. Zúfalo si uvedomujete a znášate tú páľavu a tak sa hodí k tomu aj svieže letné oblečenie. Ja som tvor officový a zvyknem nosievať tmavé vypasované šaty.
„Priúzke a nevzdušné, to musíš vetrať, povedali mi zopár krát kolegyne. „Veď je leto!!!“. Hmmm, vážne som sa opäť čakajúc upotená na spomínaných semaforoch nad tým zamyslela a zamierila som napraviť to do blízkeho obchodu, kde som si kúpila krátke vzorované a hlavne vzdušné šaty, aby som spravila radosť sebe, svojmu telu a kolegyniam. Musím naozaj podčiarknuť fakt, že nie som zvyknutá na voľne padavé šaty, vôbec nie som zvyknutá ako sa správajú a ako sa mám správať v nich ja.
O pár dní si tak v nových šatôčkach kráčam z kina po bláznivom filme o šťastných bláznivých ženských a cítim sa v nich riadne dravo... priťahujem pohľady. Tu i tam sa zastavím, sadnem na lavičku, šaty sa mi lepia na zadok. Presúvam sa na ďalšiu lavičku a užívam si zapadajúce slnko a príjemnú nadnesenú náladu z kina a nových šiat. Ako sa tak postavím a kráčam ďalej, vidím že si ma ľudia všímajú, čo ma nejako naštartovalo a cítim sa ako šelma v nových šatách. Napätie sa stupňuje a ja sa cítim dravooooo.
Dobrá voľba tie šaty, hovorím si v duchu a teším sa zároveň. Kabelku mám pritisnutú počas mojej teraz sebavedomej modelkovskej chôdze blízko pri bedrách. Opäť semafory...je mi krásne vzdušne, stojac na červenej. Míňa ma prichádzajúc zozadu postarší pán a akosi si ma premeriava s čudne zafarbeným pohľadom v ktorom je čosi chlipné, žiaduce. Fuj dedulo poviem si v mysli, bež si domov zmerať tlak a vziať tabletky na upokojenie...a opäť kráčam ako Miss SR ďalej.
Je mi to nejako podozrivé už, keď partia mladých chalanov ma sleduje, čosi si šepkajú... Zobudila som sa z pocitu šelmy a otočila som sa za nimi vidiac že majú hlavy vykrútené za mnou a chichúňajú sa. Naraz mi to došlo! Moje šaty....preboha! Kde bol pri kúpe návod na ich obsluhu prosím pekne????
Tie nezbedné šaty mi spôsobili totálne faux pas a to tým že som sedením a kráčaním spotená mala prichytený celý pravý bok padavej sukne o kabelku a tak mi bolo krásne vidno celú polovicu môjho zadku v tangáčoch. Okamžite som si ich napravila a cítila ako ma zalieva červeň a je mi ešte viac horúco ako je vôbec v Košiciach prípustné. Cítila som sa ako pec v U.S Steelke. Ponáhľala som sa rýchlo preč kozmickou rýchlosťou zelená, červená, semafor, nesemafor už to nie je žiaden fór. V očiach som si predstavila pohľady ľudí okolo ktorých som prechádzala ako pávica. Defilé tvári a pohľadov... Aj toho...áno aj toho chlipného deda. No a v ušiach mi zneli slová kolegýň, kúp si niečo vzdušné, čo vetrá....a tak som „dovetrala s odhaleným zadkom po Košiciach a spravila som radosť hlavne ostatným“ povedala som si trpko sama pre seba.
Už ich nikdy nevezmem zastrájala som sa a vyhrážala šatám za trest, že ma tak obnažili, keď som prišla domov a hodila ich do prádloveho koša v kúpeľni. .Do zrkadla hľadiac zrazu s jemným úškrnom som si povedala, že som mala aspoň pekné gaťky a na zadku žiadne pupáky...a polichotila som si sama, že mám aj pekný zadok snáď. Čo sa mám trápiť. A tak som po čase nosenie nezbedných šiat prehodnotila, nie žeby sa mi tento druh zábavy obnažovaním zapáčil, ale leto je leto, tak preto. Dám si pozor.
Medzi časom som však užívala čaro prírody a trávy, a môj snáď krásny zadok napadli pri kochaní na panorámu mesta z lesa stádo červených mravcov a spravili mi skoro 40 štípancov. Poznáte to, keď všetky začnú svrbieť naraz, sčervenejú a napuchnú...
Keď som tak opäť kráčala vo vetracích šatách a zrazu som začula zatrúbenie najprv jedného a potom druhého auta, skoro mi stiahlo nielen žalúdok ale aj zadok, ktorý by som teraz po doštípaní nechcela vystavovať vetracím manévrom. Šaty skontrolované, všetko v poriadku a tak som trúbenie brala ako signál že som opäť v tých šatách dravá sebavedomá a nebezpečná šelma. Ak vetrať, tak len krásny zadok .) Vetraniu zdar dámy a nielen v Košicoch...
PS: možno si poviete tuctový príbeh, áno, ale pre mňa nový, nová skúsenosť. Čaute.
Keďže je horúce leto a Košice sú bohaté aj na teplo, ba priam sú horúce, keď stojíte v centre mesta na rozhorúčenom asfalte na semaforoch a modlíte sa za zelenú. Každý sa za niečo modlí, niektoré baby aj za červenú. Zúfalo si uvedomujete a znášate tú páľavu a tak sa hodí k tomu aj svieže letné oblečenie. Ja som tvor officový a zvyknem nosievať tmavé vypasované šaty.
„Priúzke a nevzdušné, to musíš vetrať, povedali mi zopár krát kolegyne. „Veď je leto!!!“. Hmmm, vážne som sa opäť čakajúc upotená na spomínaných semaforoch nad tým zamyslela a zamierila som napraviť to do blízkeho obchodu, kde som si kúpila krátke vzorované a hlavne vzdušné šaty, aby som spravila radosť sebe, svojmu telu a kolegyniam. Musím naozaj podčiarknuť fakt, že nie som zvyknutá na voľne padavé šaty, vôbec nie som zvyknutá ako sa správajú a ako sa mám správať v nich ja.
O pár dní si tak v nových šatôčkach kráčam z kina po bláznivom filme o šťastných bláznivých ženských a cítim sa v nich riadne dravo... priťahujem pohľady. Tu i tam sa zastavím, sadnem na lavičku, šaty sa mi lepia na zadok. Presúvam sa na ďalšiu lavičku a užívam si zapadajúce slnko a príjemnú nadnesenú náladu z kina a nových šiat. Ako sa tak postavím a kráčam ďalej, vidím že si ma ľudia všímajú, čo ma nejako naštartovalo a cítim sa ako šelma v nových šatách. Napätie sa stupňuje a ja sa cítim dravooooo.
Dobrá voľba tie šaty, hovorím si v duchu a teším sa zároveň. Kabelku mám pritisnutú počas mojej teraz sebavedomej modelkovskej chôdze blízko pri bedrách. Opäť semafory...je mi krásne vzdušne, stojac na červenej. Míňa ma prichádzajúc zozadu postarší pán a akosi si ma premeriava s čudne zafarbeným pohľadom v ktorom je čosi chlipné, žiaduce. Fuj dedulo poviem si v mysli, bež si domov zmerať tlak a vziať tabletky na upokojenie...a opäť kráčam ako Miss SR ďalej.
Je mi to nejako podozrivé už, keď partia mladých chalanov ma sleduje, čosi si šepkajú... Zobudila som sa z pocitu šelmy a otočila som sa za nimi vidiac že majú hlavy vykrútené za mnou a chichúňajú sa. Naraz mi to došlo! Moje šaty....preboha! Kde bol pri kúpe návod na ich obsluhu prosím pekne????
Tie nezbedné šaty mi spôsobili totálne faux pas a to tým že som sedením a kráčaním spotená mala prichytený celý pravý bok padavej sukne o kabelku a tak mi bolo krásne vidno celú polovicu môjho zadku v tangáčoch. Okamžite som si ich napravila a cítila ako ma zalieva červeň a je mi ešte viac horúco ako je vôbec v Košiciach prípustné. Cítila som sa ako pec v U.S Steelke. Ponáhľala som sa rýchlo preč kozmickou rýchlosťou zelená, červená, semafor, nesemafor už to nie je žiaden fór. V očiach som si predstavila pohľady ľudí okolo ktorých som prechádzala ako pávica. Defilé tvári a pohľadov... Aj toho...áno aj toho chlipného deda. No a v ušiach mi zneli slová kolegýň, kúp si niečo vzdušné, čo vetrá....a tak som „dovetrala s odhaleným zadkom po Košiciach a spravila som radosť hlavne ostatným“ povedala som si trpko sama pre seba.
Už ich nikdy nevezmem zastrájala som sa a vyhrážala šatám za trest, že ma tak obnažili, keď som prišla domov a hodila ich do prádloveho koša v kúpeľni. .Do zrkadla hľadiac zrazu s jemným úškrnom som si povedala, že som mala aspoň pekné gaťky a na zadku žiadne pupáky...a polichotila som si sama, že mám aj pekný zadok snáď. Čo sa mám trápiť. A tak som po čase nosenie nezbedných šiat prehodnotila, nie žeby sa mi tento druh zábavy obnažovaním zapáčil, ale leto je leto, tak preto. Dám si pozor.
Medzi časom som však užívala čaro prírody a trávy, a môj snáď krásny zadok napadli pri kochaní na panorámu mesta z lesa stádo červených mravcov a spravili mi skoro 40 štípancov. Poznáte to, keď všetky začnú svrbieť naraz, sčervenejú a napuchnú...
Keď som tak opäť kráčala vo vetracích šatách a zrazu som začula zatrúbenie najprv jedného a potom druhého auta, skoro mi stiahlo nielen žalúdok ale aj zadok, ktorý by som teraz po doštípaní nechcela vystavovať vetracím manévrom. Šaty skontrolované, všetko v poriadku a tak som trúbenie brala ako signál že som opäť v tých šatách dravá sebavedomá a nebezpečná šelma. Ak vetrať, tak len krásny zadok .) Vetraniu zdar dámy a nielen v Košicoch...
PS: možno si poviete tuctový príbeh, áno, ale pre mňa nový, nová skúsenosť. Čaute.
Odporúčame