Richard išiel dnes na pohovor. Keď vystúpil z auta, začal veriť v zázrak.

Nechceme byť škodoradostní, ale toto nám urobilo ráno. Milujeme našich poslucháčov, milujeme, že nemajú problém priznať svoje mešuge. Píše Rišo:

„Čaute Funkáči. Som váš denný poslucháč Rišo.

Dnes žijem hrozný deň, idem totiž na pohovor do novej práce. Ráno typický zhon, 3x odložený budík, žiadne raňajky, všetko rýchlo rýchlo. Strašný sklz, naskočil som len do auta, že dneska sa na stanicu vlaku zveziem lebo nestíham. (Inak je to takto every day)

Na stanici vystúpim z auta a bum! Každá topánka iná!!!, vlak už brzdil, nebolo cesty späť. Buď to dnes dám s dvoma odlišnými topánkami alebo to nestihnem.

Držte mi prosím palce a ak by ste to zverejnili do éteru, povedzte ľuďom nech mi dnes na Šafko nejaké čierne 42 topánky donesú.“




Na túto správu sme Rišovi odpísali, že nás to mrzí, ale urobil nám deň. On odpísal tak, ako sa patrí: „Nemusí mrzieť, treba to brať pozitívne. Zistil som totiž, že okrem mňa si to snáď ešte nikto nevšimol.“