Niekedy stačí jedna dobre premyslená veta!
Presne si vieme predstaviť tú situáciu...
Presne si vieme predstaviť túto situáciu, že sa naozaj stala. A ako sa stala. Píše Ivanka, že ona ju nezažila, len počula:
Včera som bola s deťmi u lekára. Vystúpim z autobusu, malý (5mesiacov) v kočíku a malá (2 roky) peši cupkala pri mne. Stretla som známu s tromi deťmi (7rokov, 5rokov a 3roky). Kecáme, kecáme a ona, že či jej nepostrážim na chvíľu decká, že si odbehne k bankomatu vybrať peniaze. No jasnačka.
Viacnásobné mamičky živších detí túto situáciu určite poznáte. Decká sa na mňa vrhli ako supy a každé mi niečo hovorí, ukazuje, pýta sa, samozrejme všetci naraz. Tu malému strkám cumeľ, Leuške dávam piť, zaväzujem Zuzke šnúrku na topánke, obdivujem Adamkov krásny kamienok, chválim Luckinu jednotku v žiackej knižke, tu mi jeden strká do ruky tašku, druhý kvietok, bundu, čiapku mikinu, veci sa kopia, ukladám ich na kočík, pod pazuchy a keď už nie je kde, strkám si ich pod moju mikinu. Zabratá vo veľmi vážnej diskusii o guličke zo šušňa z nosa počujem za chrbtom hlas.
"No pozri na to! Šťanda jedna zasraná! Päť detí a šieste na ceste. Trtká prvú ligu a potom to takto dopadne."
Hlboký nádych, využívam maximálnu kapacitu pľúc, aby som dotyčnej jedným dychom vytmavila tú sprostú poznámku, otočím sa a....... 2 ženy, asi okolo 50 rokov. Vymaľované ako indiánsky totem, ultra krátke sukničky, tričká s infantilnými postavičkami, šteklíčky, kabeločky, na hlave účes ako 15 ročný puberťák a okolo 6 mini psov v rôznych oblečkoch. Veľmi biedny pokus o zachovanie posledných zvyškov mladosti v tomto trápnom prevedení.
Hnev sa zmenil na ľútosť. Nahodila som úsmev a vzduch v pľúcach som využila takto:
"Milé dámy, a čo mi závidíte viac? Tú mladosť alebo že trtkám a dokonca prvú ligu? Lebo očividne vám chýba aj jedno aj druhé".
Ešte nikdy som nevidela nikoho tak rýchlo zdrhnúť na 10cm opätkoch. Poviem vám, 100x lepšie ako hádka. Hneď som mala skvelý deň!
Viacnásobné mamičky živších detí túto situáciu určite poznáte. Decká sa na mňa vrhli ako supy a každé mi niečo hovorí, ukazuje, pýta sa, samozrejme všetci naraz. Tu malému strkám cumeľ, Leuške dávam piť, zaväzujem Zuzke šnúrku na topánke, obdivujem Adamkov krásny kamienok, chválim Luckinu jednotku v žiackej knižke, tu mi jeden strká do ruky tašku, druhý kvietok, bundu, čiapku mikinu, veci sa kopia, ukladám ich na kočík, pod pazuchy a keď už nie je kde, strkám si ich pod moju mikinu. Zabratá vo veľmi vážnej diskusii o guličke zo šušňa z nosa počujem za chrbtom hlas.
"No pozri na to! Šťanda jedna zasraná! Päť detí a šieste na ceste. Trtká prvú ligu a potom to takto dopadne."
Hlboký nádych, využívam maximálnu kapacitu pľúc, aby som dotyčnej jedným dychom vytmavila tú sprostú poznámku, otočím sa a....... 2 ženy, asi okolo 50 rokov. Vymaľované ako indiánsky totem, ultra krátke sukničky, tričká s infantilnými postavičkami, šteklíčky, kabeločky, na hlave účes ako 15 ročný puberťák a okolo 6 mini psov v rôznych oblečkoch. Veľmi biedny pokus o zachovanie posledných zvyškov mladosti v tomto trápnom prevedení.
Hnev sa zmenil na ľútosť. Nahodila som úsmev a vzduch v pľúcach som využila takto:
"Milé dámy, a čo mi závidíte viac? Tú mladosť alebo že trtkám a dokonca prvú ligu? Lebo očividne vám chýba aj jedno aj druhé".
Ešte nikdy som nevidela nikoho tak rýchlo zdrhnúť na 10cm opätkoch. Poviem vám, 100x lepšie ako hádka. Hneď som mala skvelý deň!
Odporúčame