Svojej dcére dali meno Dorota. Niekomu z dediny sa to nepáči. Poslal im list.
Ako dnešní ľudia riešia druhých....
Toto je silná káva. Každý by sa mal starať najskôr o seba a až potom o druhých. To, čo sa prednedávnom stalo poslucháčke Lucii, je toho dôkazom.
„Chcela by som sa Vám pochváliť, aký anonym mi priniesla včera naša poštárka. Bývam v dedine Diviaky nad Nitricou. Je to malá dedinka, ale niekomu asi leží v žalúdku, že mám dcérku s menom Dorota. Tak čítajte a zasmejte sa.“
Lucia v správe pokračuje: „Pani si evidentne myslela, že po jej zdrape papiera budem utekať po úradoch a meniť 2 a pol ročnému dievčatku meno. A ešte k tomu z listu, ktorý je napísaný na stroji, aj obálka. A tajnička vyplnená cez šablónu, aby sme náhodou nespoznali jej písmo. Mala to dokonale premyslené.“
„Chcela by som sa Vám pochváliť, aký anonym mi priniesla včera naša poštárka. Bývam v dedine Diviaky nad Nitricou. Je to malá dedinka, ale niekomu asi leží v žalúdku, že mám dcérku s menom Dorota. Tak čítajte a zasmejte sa.“
Lucia v správe pokračuje: „Pani si evidentne myslela, že po jej zdrape papiera budem utekať po úradoch a meniť 2 a pol ročnému dievčatku meno. A ešte k tomu z listu, ktorý je napísaný na stroji, aj obálka. A tajnička vyplnená cez šablónu, aby sme náhodou nespoznali jej písmo. Mala to dokonale premyslené.“
Odporúčame