TrueStory: Prežila to, čoho sa mnohí obávajú
Aj takéto príbehy prináša víkend...
Ako zo zlého sna. Toto by si zažiť nechcel. Nebudeš veriť vlastným očiam. Takéto a podobné názvy by sa k tomu hodili. No my píšeme len: TrueStory od (radšej) nemenovanej poslucháčky:
Nechýbalo veľa, aby ste nás večer videli v správach...došla moja mamina, tak som urobila kávu a išli sme na balkÓn. Malý (2) pobehoval v obývačke a zrazu vidím, že hlási, že mu treba cikať, tak hovorím mame, že idem ho dať cikať a hned som späť a vtedy som zostala v šoku, nešli dvere otvoriť, ako sme ich za sebou zabuchli, tak kľučka spadla a vymkli sme sa.
Ten môj zúfalý pohľad ste mali vidieť, keď som si uvedomila, že aj môj telefón odpočíva na konferenčnom stoliku... Chvalabohu, mamina mala telefón...ale aby som nezabudla spomenuť, tak manžel ráno nemohol isť do práce na aute, lebo daký idiot ho vyblokoval, tak išiel s kolegami, nemal ako dôjsť domov. Tak nič.
Idem volať hasičom, músim povedať, že strašne príjemný pán mi zdvihol telefón, tak v panike som mu povedala, že ja na balkóne a malého mám v byte. Povedal, že v pohode môžu dôjsť, ale keďže máme bezpečnostné dvere, tak tie vedia otvoriť len s násilím, aj keď mám dvere zamknuté len obyčajne (tu sa musí poznamenať fakt, že Sebi (syn) strašne rád zamyká bezpečnostný zámok), takže som sa modlila aby ho to nenapadlo.
Volám manželovi, ale to už s premysleným plánom: nech zavolá kolegovi, ktorý našťastie vie, kde bývame, nech ide do práce pre kľúče a príde nás zachrániť. To vám asi nemusím hovoriť akú mal malý skvelú náladu, že nemôžeme otvoriť dvere, originál hádzal ksichty, že "haha tak vám treba".
Zrazu volá mame dáke čislo, tak bere tel. a predstavte si, od hasičov volali naspät, že aká je situácia, či sme niečo vymysleli, aj v tom strese ma dokázali príjemne potešiť. Medzičasom som počula, že pračka sa zastavila, počul to aj Sebi a išiel pračku preložiť do sušičky. Keď sa vrátil, tak niečo papal, reku "otvor ústa, čo máš?" a tam perník, ktorý som vyberala z rúry, keď došla mama. Tak jej hovorím, že určite stiahol plech z linky a koláčik bude roztrusený po celej kuchyni.
Mali sme posledné 2 cigy v krabici, tak sme si zapálili, dúfajúc, že kým dofajčíme, dojde náš záchranca. A on aj došiel. Po hodine, čo sme boli na balkóne, nás zachránil. Myslím si, že ani jeho životná láska ho nikdy nevyobjíma tak, ako som to urobila ja. Volala som aj hasičom, že sme zachránené s mamou a malý je tiež okey, boli úprimne radi ....akurát som len zostarla tak o 20 rokov v tom strese.
PS: plech s koláčikom malý nestrhol z linky, len vydlabával jak dočiahol.
Ten môj zúfalý pohľad ste mali vidieť, keď som si uvedomila, že aj môj telefón odpočíva na konferenčnom stoliku... Chvalabohu, mamina mala telefón...ale aby som nezabudla spomenuť, tak manžel ráno nemohol isť do práce na aute, lebo daký idiot ho vyblokoval, tak išiel s kolegami, nemal ako dôjsť domov. Tak nič.
Idem volať hasičom, músim povedať, že strašne príjemný pán mi zdvihol telefón, tak v panike som mu povedala, že ja na balkóne a malého mám v byte. Povedal, že v pohode môžu dôjsť, ale keďže máme bezpečnostné dvere, tak tie vedia otvoriť len s násilím, aj keď mám dvere zamknuté len obyčajne (tu sa musí poznamenať fakt, že Sebi (syn) strašne rád zamyká bezpečnostný zámok), takže som sa modlila aby ho to nenapadlo.
Volám manželovi, ale to už s premysleným plánom: nech zavolá kolegovi, ktorý našťastie vie, kde bývame, nech ide do práce pre kľúče a príde nás zachrániť. To vám asi nemusím hovoriť akú mal malý skvelú náladu, že nemôžeme otvoriť dvere, originál hádzal ksichty, že "haha tak vám treba".
Zrazu volá mame dáke čislo, tak bere tel. a predstavte si, od hasičov volali naspät, že aká je situácia, či sme niečo vymysleli, aj v tom strese ma dokázali príjemne potešiť. Medzičasom som počula, že pračka sa zastavila, počul to aj Sebi a išiel pračku preložiť do sušičky. Keď sa vrátil, tak niečo papal, reku "otvor ústa, čo máš?" a tam perník, ktorý som vyberala z rúry, keď došla mama. Tak jej hovorím, že určite stiahol plech z linky a koláčik bude roztrusený po celej kuchyni.
Mali sme posledné 2 cigy v krabici, tak sme si zapálili, dúfajúc, že kým dofajčíme, dojde náš záchranca. A on aj došiel. Po hodine, čo sme boli na balkóne, nás zachránil. Myslím si, že ani jeho životná láska ho nikdy nevyobjíma tak, ako som to urobila ja. Volala som aj hasičom, že sme zachránené s mamou a malý je tiež okey, boli úprimne radi ....akurát som len zostarla tak o 20 rokov v tom strese.
PS: plech s koláčikom malý nestrhol z linky, len vydlabával jak dočiahol.
Odporúčame