Andrejka má roztržitého muža. Spísala jeho 5 neuveriteľných príbehov!

Pamätáš si na ten príbeh, ako muž sám doma dal piecť pizzu do rúry na umelohmotnej podložke na krájanie? (POZRI TU).

Ten príbeh nám poslala poslucháčka Andrejka. Dnes sme si od nej našli ďalšiu správu. Spísala kompletnú manželovu ZÁŽITKOLÓGIU – 5 neuveriteľných príbehov!

„Ahojte páni, takže som spísala zážitky s mojím roztržitým mužom, pretože všetky sa stali práve preto, že bol roztržitý, spanikáril, ponáhľal sa...no jednoducho, nebudem si tu vylievať srdce, že on je v skutočnosti taký a taký, on je jednoducho on, ten môj jeden rýchly, šialený a veselý Michal, ktorý mne a našim deťom splní to čo nám na očiach vidí (ak stihne a neponáhľa sa niekam) ...a je s ním fakt sranda. Ako aj s vami.“

--------------------------------------------------------------------------------------------------

1. Večný Valentín

Boli sme manželia asi tak rok, bol Valentín, on pracovne preč, rozlietaný po Slovensku...večer prišiel domov s tým, že aspoň kvet mi stihol kúpiť. Tak som si ho vzala, rozbalila a ako správny záhradík (čo ja nie som) idem odstrihnúť kúsok stonky, kým ho dám do vody. Strihám, strihám...zastaví ma drôt...Drôt??? Áno, ten kvet bol umelý. Zazriem na muža: "To ako ty si mi kúpil umelý kvet? To čo má byť!" Michal na mňa pozrie: "Čo? Nie, veď v kvetinárstve som ho kupil normálne..." po chvíli ticha a premýšľania: "Bóže, to preto mi tá predavačka povedala, že večný Valentín a smiala sa. A ja som jej ešte prisvedčil hej hej." takže  tak, bol to ten divý cesnak, ale nehnevala som sa...bol za truľa on. Večný Valentín je stále ako čerstvý!

2. Zubná pasta

Večer si umýva zuby, to stihne vždy. No raz si namiesto zubnej pasty vytlačil na kefku Detskú masť s rybím olejom, viete, tá "voňavá" rybilka. To bola svieža vôňa mäty. Ešte dlho, predlho musel ústa drhnúť.

3. Lekáreň

Boli sme v meste a Michal si spomenul, že by bolo dobré odčerviť psíka, ktorého má jeho mamka, poznáte to, dedinský oriešok. Tak som mu ukázala, kde je najbližšia lekáreň, ja som ostala v aute. Mal presný pokyn, pýtaj si jednoducho tabletky na odčervenie psa. Táto lekáreň, do ktorej však Michal šiel je špecifická tým, že si musíte zobrať košík, všetky sú očíslované a pri pokladni musíte to číslo povedať...no a to môj muž nevedel. Opísal mi všetko podrobne, takže musím jedine prerozprávať. Vbehol do lekárne, šiel rovno k pokladni, kde si pýta tabletku. V tom príde tá zásadná otázka: "Číslo košíka?" Michal sa vystrašene pozrie na pani za pultom a v hlave mu prebehne myšlienka: Bože, veď pes nemá ani košík, ani známku, veď nemá ani preukaz, jemine, tu na mňa zavolajú políciu. Zbledne a s malou dušičkou povie: "Ja neviem, ja som z Malatinej.“ Tá pani za pultom očervenela a veru asi mala rekord v pretvarovaní sa a v zadržiavaní smiechu, no jej kolegyňa, ktorú ani nevidel, no za to počul, tá nevydržala. Počul ako bežala medzi regálmi rýchlo do skladu a zavrela dvere...no sklad nebol zvukotesný. Vraj sa tak veľmi smiala, že sa to nieslo celou lekárňou. Michal červený a s tabletkami prišiel k autu a rozpovedal mi to... Ale aspoň som mu vysvetlila, aké číslo od neho vlastne chceli a jemu sa uľavilo, že nemusí kupovať žiadny náhubok pre psa a ani sa báť nejakej pokuty.

4. Talianske záchody

Čo by to bolo za zážitkológiu, keby v nej chýbala záchodová téma?! V Taliansku, jeho rečová bariéra a jeho rýchlosť. Kamarát mu ukázal, že môže ísť aj na wc pre imobilných, tak šiel. Keď všetko prebehlo, tak ako malo, hľadá splachovacie zariadenie, no žiadne, ani na stene ani nikde inde, no potom si všimne visiacu šnúrku. Potiahne za ňu...a vtedy to príde. Celou čerpačkou sa začne niesť slastný zvuk alarmu, ktorý upozorňuje personál na to, že nejaký človek na toalete pre imobilných potrebuje pomoc. Ja sa trasiem ako skala v miešačke od smiechu, keď si to predstavím... Mal však šťastie, že jeho kamarát stál za dverami a vedel taliansky, takže po slušom hudobnom predstavení našiel vypínač a bolo ticho...no a na záver sa celý ošpliechal vodou, takže vyzeral, že naozaj potreboval pomôcť.

5. Karma

Poznáte to, tie zlozvyky, ktoré sa snažíte nejako odučiť, či už seba alebo vašu polovičku. Michal mal vo zvyku piť z pohára, ktorý mal po ruke, takže ak som nestihla dať použité do umývačky alebo ich umyť, napil sa z nejakého. Toto ma neskutočne rozčuľovalo a vždy som mu hovorila, že v pohode môže vybrať pohár, veď sa umyje a nech takto nepije, lebo raz bude zamazaný alebo neviem aký ten pohár a doplatí na to...no ale viete, bla, bla, bla.

Ide o to, že ja používam na tie naše ženské dni špecifickú pomôcku, volá sa to mooncup (kalíšok) a ten vyváram po použití a tak ďalej, mám k tomu aj špeciálnu kefku (ako medzizubná), no a mám aj samostatný pohár, proste na to dávam veľký pozor, aby som s tým prišla do kontaktu len ja...no jedenkrát som nestíhala a tak som ten svoj pohár na sterilizáciu nechala položený na pulte s tým, že si ho hneď umyjem...keď som asi po 10 minútach prišla za tým cieľom, pohár nebol na svojom mieste, ale v dreze a bolo vidieť, že z neho niekto pil...mlieko... :D :D :D :D :D nemohla som ani hovoriť, fakt...jediné, čo ma upokojilo bolo, že tam sterilizujem už vyumývané mooncup.

Ale...no prosto, odvtedy používa výlučne čistý pohár, ktorý si aj umýva. No a aby toho nebolo málo, s touto ošemetnou situáciou sa spája ešte jedna a to, že tú kefku, čo mám na čistenie použil ako medzizubnú...áno, ja neviem do dnes ako sa mu to podarilo a ako ju našiel...neviem. Len ho nemajte za debila...lebo nie je! Ja budem vďaka nemu navždy mladá a zdravá, lebo on je neskutočný. Na tomto sa zabávame s mojimi kamoškami vždy, keď sa stretneme, ešte ho nik neprekonal.

Neviem, či je to vhodné na zverejnenie, lebo ľudia reagujú rôzne, čo mne osobne nevadí, ale  aspoň sa pobavte vy, aj keď máte určite dosť práce. Mier!

PS: za gramatické a štylistické chyby zodpovedá Katolícka univerzita v Ružomberku!