FunBlog: Párty Štefan na oravskej zabíjačke
„Orava nie je miesto, Orava je stav mysle“
Starý známy jedinečný FunWriter Štefan sa opäť ozval: "Zdravíčko. Bol som pozvaný na pravú oravskú zabíjačku a tento zážitok vo mne rezonuje dodnes... úžasný kraj, ešte úžasnejší ľudia... práve preto by som sa rád s touto skúsenosťou podelil aspoň v skrátenej forme."
VÍKEND a´la ORAVA ... jeden dobrý kamarát ma pozval ku sebe domov na zabíjačku - rozhodnutie, ktoré zrejme oľutoval, už keď ma tam viezol ... viezli sme aj ženy a s príchodom noci som ich musel začať v aute upozorňovať, aby rozprávali potichu, inak zobudia šoféra ... keď začal pochrapkávať, modlil som sa za panelovú diaľnicu - síce by hrozilo, že mi vlastná chrbtica prerazí temeno, ale aspoň by sme boli všetci v strehu...
... oravskí inžinieri však mysleli na všetko a tak tu netečie potok popod cestu, ale cez ňu ... darmo - pri aquaplaningu v každej tretej zákrute sa mikrospánky chytajú veľmi ťažko ... hneď po príchode sa otvorila fľaška domácej medovej slivovice, na ďalšom byte sme stiahli lahev hrušky a bolo vymaľované ... na druhý deň sme museli skoro ráno vstávať a ísť na zabíjačku, a preto sme sa rozhodli navštíviť už len tri bary ... keď sme sa prebrali, mali sme v hubách poriadne nasraté, no museli sme sa dostaviť na zabíjačku, kde sa o zodpovedanie kľúčových otázok postaral kamarát:
- “Vy dvaja chlastáte od rána?“
- “Nie, my sme už vstali na*ebaní!“
... taký hrdý a spokojný výraz som u fungujúceho alkoholika nevidel už pekne dlho ... nikoho som tam nepoznal a tak veľa mojich narážok ostalo nepochopených ... samozrejme sa to časom rozbehlo a s plnením čreva prišli aj s tým spojené vtipy ... kamoš bol upozornený bratom na to, že príliš tlačí:
- “Tlač pomalšie, inak roztrhneš črevo!“
- “To už som počul od bývalej...“
... bavil som sa natoľko, že som prestal byť obozretný a keď som utekal von z dvora, zakopol som o bránku ... našťastie ma od pádu na zem zastavila tyč umiestnená vo výške očí ... keď som sa vrátil do šopy, dostal som náklad od ďalšieho brata - pán mäsiar mimochodom - ktorý sa mi ihneď prihovoril:
- “Vy dvaja ste mali ísť do Farmy!“
- “Prečo?“
- “Lebo tam berú len debilov...“
... nenamietal som, pretože v ten deň sme boli obaja vymletí ako riečne kamene ... s celou rodinou som si okamžite sadol, ale špeciálne s bratmi, ktorí sú ako ja a ľúbia vypiť ... na obed sa domov dovalil jeden z nich - tiež pod parou - a tak sme sa išli spolu najesť ... kým sme si rukami naberali rezance, prisadla si ku nám ich mamina ... pri druhom chode zaboril hlavu do taniera, aby ho dosucha vylízal, popri čom mi vysvetľoval tématiku filmu Biela smršť ... vtedy na neho začala mama kričať a podporil ju aj otec, ktorý ležiac v druhej izbe zakričal na vlastného syna pre mňa zrejme najepickejšiu hlášku celého výletu:
- “NEMÁ VÝCHOVU!“
... paradox tejto vety by ste naplno docenili asi jedine, keby ste tam boli ... Orava je proste jednoduché miesto, ale tým vôbec nemyslím, že tam žijú jednoduchší ľudia - všetky problémy sa tu riešia rýchlejšie a navyše aj jazyk je efektívnejší ... uvediem príklad ... keď sme sedeli za stolom, jeden brat oslovil druhého:
- “U*eb mi tú pi*ovinu!“
... a v momente sa pred ním ocitla soľnička ... podobnú účinnosť už majú len ponožky v sandáloch pri ochrane panictva ... tesne pred odchodom sa ešte vo dverách objavil “syn bez výchovy“ ... keď ho mama zbadala, ako sa dotackal do bytu, len smutne poznamenala:
- “Však on je celý deň opitý...“
(v tom sa ho zastal jeho otec)
- “Ale netrep, že celý deň - on je spitý už mesiac...“
... cestou domov som dosť trpel, lebo po dvoch hodinách v aute som to už nevydržal a spýtal som sa šoféra, v ktorom meste bude ku*va signál ... navyše si vždy rád dám po opici kávu - môžem sa tak lepšie sústrediť na bolesť hlavy ... deň predtým som bol taký spitý, že som začal na bare čkať a koktať - vtedy som vedel, že už zvládnem len dve decové borovičky...
... popri tom som si spomenul na pojem “hltnosť turbíny“ - v podstate sa správam ako priehrada - tiež neustále vyrovnávam hladinu ... na svoju obranu môžem povedať, že pijem len raz za mesiac - síce tri týždne vkuse, ale hlavné je, že som ochotný s tým nič neurobiť...
... Orava mi jednoducho učarovala, no nie je pravda, že tu majú len dve ročné obdobia - zimu a skur*enú zimu ... keď v júli príde odmäk, ľudia sa tešia na leto - tie najkrajšie dva dni v roku ... všetci sú tu milší a navyše je to jediný kraj, kde aj “Y“ zmäkčuje a kde mi každý bez problémov rozumie a to aj napriek tomu, že rozprávam zbytočne rýchlo a navyše šušlem...
... skrátka a dobre - Orava nie je miesto, Orava je stav mysle - pretože ani na chvíľku sa nestalo, že by som bol hladný ... alebo triezvy.
... oravskí inžinieri však mysleli na všetko a tak tu netečie potok popod cestu, ale cez ňu ... darmo - pri aquaplaningu v každej tretej zákrute sa mikrospánky chytajú veľmi ťažko ... hneď po príchode sa otvorila fľaška domácej medovej slivovice, na ďalšom byte sme stiahli lahev hrušky a bolo vymaľované ... na druhý deň sme museli skoro ráno vstávať a ísť na zabíjačku, a preto sme sa rozhodli navštíviť už len tri bary ... keď sme sa prebrali, mali sme v hubách poriadne nasraté, no museli sme sa dostaviť na zabíjačku, kde sa o zodpovedanie kľúčových otázok postaral kamarát:
- “Vy dvaja chlastáte od rána?“
- “Nie, my sme už vstali na*ebaní!“
... taký hrdý a spokojný výraz som u fungujúceho alkoholika nevidel už pekne dlho ... nikoho som tam nepoznal a tak veľa mojich narážok ostalo nepochopených ... samozrejme sa to časom rozbehlo a s plnením čreva prišli aj s tým spojené vtipy ... kamoš bol upozornený bratom na to, že príliš tlačí:
- “Tlač pomalšie, inak roztrhneš črevo!“
- “To už som počul od bývalej...“
... bavil som sa natoľko, že som prestal byť obozretný a keď som utekal von z dvora, zakopol som o bránku ... našťastie ma od pádu na zem zastavila tyč umiestnená vo výške očí ... keď som sa vrátil do šopy, dostal som náklad od ďalšieho brata - pán mäsiar mimochodom - ktorý sa mi ihneď prihovoril:
- “Vy dvaja ste mali ísť do Farmy!“
- “Prečo?“
- “Lebo tam berú len debilov...“
... nenamietal som, pretože v ten deň sme boli obaja vymletí ako riečne kamene ... s celou rodinou som si okamžite sadol, ale špeciálne s bratmi, ktorí sú ako ja a ľúbia vypiť ... na obed sa domov dovalil jeden z nich - tiež pod parou - a tak sme sa išli spolu najesť ... kým sme si rukami naberali rezance, prisadla si ku nám ich mamina ... pri druhom chode zaboril hlavu do taniera, aby ho dosucha vylízal, popri čom mi vysvetľoval tématiku filmu Biela smršť ... vtedy na neho začala mama kričať a podporil ju aj otec, ktorý ležiac v druhej izbe zakričal na vlastného syna pre mňa zrejme najepickejšiu hlášku celého výletu:
- “NEMÁ VÝCHOVU!“
... paradox tejto vety by ste naplno docenili asi jedine, keby ste tam boli ... Orava je proste jednoduché miesto, ale tým vôbec nemyslím, že tam žijú jednoduchší ľudia - všetky problémy sa tu riešia rýchlejšie a navyše aj jazyk je efektívnejší ... uvediem príklad ... keď sme sedeli za stolom, jeden brat oslovil druhého:
- “U*eb mi tú pi*ovinu!“
... a v momente sa pred ním ocitla soľnička ... podobnú účinnosť už majú len ponožky v sandáloch pri ochrane panictva ... tesne pred odchodom sa ešte vo dverách objavil “syn bez výchovy“ ... keď ho mama zbadala, ako sa dotackal do bytu, len smutne poznamenala:
- “Však on je celý deň opitý...“
(v tom sa ho zastal jeho otec)
- “Ale netrep, že celý deň - on je spitý už mesiac...“
... cestou domov som dosť trpel, lebo po dvoch hodinách v aute som to už nevydržal a spýtal som sa šoféra, v ktorom meste bude ku*va signál ... navyše si vždy rád dám po opici kávu - môžem sa tak lepšie sústrediť na bolesť hlavy ... deň predtým som bol taký spitý, že som začal na bare čkať a koktať - vtedy som vedel, že už zvládnem len dve decové borovičky...
... popri tom som si spomenul na pojem “hltnosť turbíny“ - v podstate sa správam ako priehrada - tiež neustále vyrovnávam hladinu ... na svoju obranu môžem povedať, že pijem len raz za mesiac - síce tri týždne vkuse, ale hlavné je, že som ochotný s tým nič neurobiť...
... Orava mi jednoducho učarovala, no nie je pravda, že tu majú len dve ročné obdobia - zimu a skur*enú zimu ... keď v júli príde odmäk, ľudia sa tešia na leto - tie najkrajšie dva dni v roku ... všetci sú tu milší a navyše je to jediný kraj, kde aj “Y“ zmäkčuje a kde mi každý bez problémov rozumie a to aj napriek tomu, že rozprávam zbytočne rýchlo a navyše šušlem...
... skrátka a dobre - Orava nie je miesto, Orava je stav mysle - pretože ani na chvíľku sa nestalo, že by som bol hladný ... alebo triezvy.
Odporúčame