Dnes sme mali opäť veselé ráno. V Rannej šou ste sa podelili o momenty, kedy ste si urobili hanbu. Tú si dokážeme spraviť aj na jednej z najnevhodnejších udalostí. Na pohrebe.

ROMAN
Žena ma poprosila, aby som zobral dcéru k lekárke, pretože veľmi kašľala. Naložil som teda deti do auta, dcéru som vyložil v škôlke a syna som vzal k lekárke. Lekárka povedal synovi, aby zakašľal. Syn nič. Tak mu teda hovorím ja: "Zakašli, veď si kašľal celú noc a teraz sa ti nedá?" A on na to: "Ale to sestrička kašľala". 


GABIKA
Pes mi prisadol a pokrivil nové okuliare. Ráno som utekala do optiky v obchodnom centre, vbehla do obchodu a jedným dychom vychrlila svoj príbeh. Pani predavačka si ma trpezlivo vypočula a na konci povedala: "Ste v hodinárstve."


MAJKA
Po materskej som nastúpila do práce na nové oddelenie a ešte som nepoznala kolegov až tak dôverne. Poskakujúc po chodbe vidím kolegu, ako vychádza z WC a v ruke drží niečo ako puzdro od okuliarov. Vtipne sa ho pýtam: "Ale, Milanko, to už si na tom tak zle, že si musíš na cikanie brať okuliare?" On sa len pousmial a povedal: "Nie. Bol som si pichnúť inzulín."


MAREK
Robil som osobný pohovor s jedným uchádzačom o prácu. Po tom, ako som si prečítal dátum a podpis, zaželal som mu všetko najlepšie k narodeninám. Nechápal čo sa deje, avšak poďakoval a odišiel.

SZABI
Môj známy bol na pohrebe. Keď kondoloval pozostalým, poďakovali sa mu, že na pohreb prišiel. On na to: "Nie je za čo, aj nabudúce."


ROMAN
Farár sa detí pýtal, kto už videl spoveď. Naša dcéra sa prihlásila. Opýtal sa jej, kde tú spoveď videla. Ona na to: "V Kameňáku."

SAMO
Kedysi som pracoval v istej predajni automobilov, ktorej majiteľ pochádzal z Dunajskej Stredy. Mali sme zákazníčku, ktorá pre svoju firmu kupovala raz za pol roka nejaké auto. Žiaľ, zomrel jej manžel. Prišla teda do predajne s tým, že kúpa auta sa odloží po pohrebe manžela. Majiteľ chcel byť maximálne slušný a prišiel kondolovať so smutným výrazom a slovami: "Je mi to ľúto, blahoželám Vám..."


FRANTIŠEK
Išiel som si kúpiť bagetu. S kamošom sme sa počas čakania rozprávali. Keď som prišiel na rad, povedal som: "Jeden polovičný do Nových Zámkov."


ANKA
Na pohrebe v kostole, na pokyn farára „dajte si znak pokoja“, sa ku mne obrátila vedľa mňa stojaca pani. Podáva mi ruku a ja, slušne vychovaná, podávam ruku tiež, so slovami: "Teší ma,..." kostolom zaznelo moje priezvisko. Nezabudnem na to zdesenie v tvárach mojich spolužiačok.


ZUZANA
Vychádzala som z podzemného parkoviska. Systém na závory funguje síce na ŠPZtky, ale vtedy sa nejak zasekol. Tak stojím medzi závorami, čakám. Za mnou sa vytvára kolónka. Nervozita stúpa. Vystúpim z auta, aby som našla nejaké číslo v prípade poruchy. Behám okolo automatov, nikde nič. Chlapi z áut na mňa pozerajú pohľadom "ach, blondína". A mne zrazu doplo – "Veď mám lístok do automatu!"