Chcem si ho užiť najviac ako sa dá. A naozaj si to užívam a baví ma to.
Nemám tu poruke žiadnu babku, takže som s Mišom naozaj stále.
Myslím si, že som dobrá mama. Alebo teda snažím sa všetko robiť tak, aby sme boli všetci spokojní.
Mišo je bez plienky, bez cumľa, rozpráva, je slušný, milý a srdečný.
A aj napriek tomu som mala včera výčitku svedomia, že či som dobrá mama. Takto som o sebe - ako mame - doteraz nezapochybovala.
Viete, čo som “vyviedla”? Doobedu som si dovolila ísť na lymfodrenáž (masáž, ktorú som naozaj už potrebovala, lebo telo mi stále nešľape tak, ako by malo). Mišo šiel so mnou a hral sa pri mne, kým som ja ležala. Naschvál som si našla taký salón, kde môžu byť s mamami aj deti. Aby to tam neodtrpel.
A bol super! Hodinu a pol sa tam prehral pri mne.
Potom sme sa šli domov pekne naobedovať a spať.
A kameň úrazu - poobede som ešte šla na 50 minút na bicykel - infrashape - aby som tej mojej lymfe pomohla. Tiež chodím do centra, kde majú kútik a Mišo sa tam môže buď hrať, alebo môže byť pri mne. Chodievala som tam vždy o deviatej večer, keď už bol Bohuško z roboty doma a sme si vymenili stráž. Akurát to som potom už Bohuška stretávala minimálne.
Tak som to skúsila zmeniť a vyriešiť cvičenie cez deň.

Pani majiteľka sa s Mišom hodinu hrala a mladý pán ma prosil, aby som ešte cvičila, že ešte nechce ísť domov.
A prečo som mala vlastne výčitku?
Pretože som zapochybovala, či si netýram dieťa tým, že dve hodiny z dňa čakal on na mňa. Že sa musel prispôsobiť môjmu programu.
A že čo by si o mne pomysleli iné mamy. Že som najsebeckejšia mama na svete.

A potom som si rovno dala facku, že či som sa nezbláznila.
⁃ som s ním doma dva a pol roka
⁃ venujem sa mu na 100%
⁃ každý deň mu doma varím a dávam ho na obed spať
⁃ celý deň sa hráme, chodíme na výlety, vymýšľam program a hry
⁃ za dva a pol roka som bola 1x na kozmetike, 3x na vlasoch a 1x na nechtoch - áno, môj beauty život je zúfalý
⁃ od narodenia s ním plávam a cvičím

A čo som blbá? Prečo mám niekde vzadu v hlave výčitku, keď sa vlastne cítim výborne? Raz za mesiac si môžem urobiť deň pre seba!
Toto by mala byť pre mamy dokonca povinnosť!

Mať taký deň, aby mohla ísť na vlasy, na nechty, na kozmetiku, do kina, na kávu s kamoškou, ísť cvičiť, ísť na prechádzku, zavrieť sa niekde sama s knihou, ísť na masáž...
Hocičo môže robiť, čo jej urobí dobre na duši alebo na tele.
Aby bola šťastná! Lebo potom sú šťastní aj všetci okolo nej.
Jasné že keď bábo začína chodiť a lieta ako raketa, tam asi nejaká manikúra alebo kozmetika s ním úplne nehrozí, ale asi sa stačí nebáť veci skúsiť.
Ja nemám úplne možnosť Miša “odložiť” niekam, mám v Bratislave ešte sestru, ktorá je dokonalá a postrážila by mi ho kedykoľvek. Ale keďže je pracujúca, veľmi nerada ju takto “využívam”. Mám pocit, že som otravná a neviem si poradiť sama.
Nemám ani žiadnu pani na stráženie, tak takýto deň absolvoval so mnou.
A bolo to super!!!!
On bol šťastný, že sme zmenili vzduch a zas to bolo pre nás niečo nové, v kútikoch sa tešil z nových hračiek, stihli sme pekne aj obed doma, aj obedný spánok, aj sme boli na prechádzke, aj sme knihu prečítali, aj ma stihol pre niečo nahnevať, aj som mu stihla hneď odpustiť.... obaja sme za ten deň stihli všetko, čo sme potrebovali stihnúť.

Škoda, že na tieto veci prichádzam až teraz.
Mohla som sa viac venovať sebe už dávno.
Ale nevadí, aj takto je to dobre.

Takže maminy, ktoré ste rovnako prehnane úzkostlivé ako ja a myslíte si, že na materskej sa musíte starať iba o deti a o seba nie, pokojne naberte odvahu a skúste niečo.

Venovať čas sebe je rovnako dôležité ako venovať čas dieťaťu.
Och, zase som objavila vesmír neskoro.