Snažím sa preto vymýšľať program a výlety nie podľa toho, koľko to stojí a či je to “instagramovo ľúbivé”, ale či je to niečo, z čoho budeme mať s Mišom zážitok. A nielen on, ale aj ja sa musím baviť a tešiť sa na to. Výlet, ktorý by som pretrpela pre jeho radosť, by istotne nebavil ani jeho. Komu sa chce pozerať na unudenú mamu, že?
Nevýletujeme každý deň, zase ho nechcem uštvať a ubehať tak, že sa mi bude potom hádzať o zem, že sa doma nudí.
Stredy plávame, štvrtky cvičíme, takže tieto dni už iný program nerobím.
Raz za čas si urobíme aj taký výlet, na ktorý treba mať trošku peňazí poruke - plavba loďou po Dunaji na Devín, okružná jazda vláčikom po pamiatkach Bratislavy, nejaký koncert hrdinov Smejko a Tanulienka, Červený kameň, Zoo tiež nie je úplne lacná.
Detské kútiky nebavia mňa, lebo na mňa je to veľká divočina a nemám dobrý pocit, keď lieta po preliezkach a trampoškách s 10-ročnými deťmi, ktoré vedia byť naozaj dosť divoké a nebezpečné.
Tak som nám vymyslela aj miesta, kde sa nám páči a nepotrebujeme mať ani plnú peňaženku.

Niekedy, keď dám na Instagram nejakú fotku, často mi príde správa od niekoho na východe alebo na Strednom Slovensku, že: “Škoda, že my tu nič také nemáme.” Ale máte, len treba hľadať. Možno hneď vo vedlajšej dedine sa nachádza niečo úžasné, len sa treba vybrať a pohľadať.
Také klasiky ako prírodovedecké múzeum je super, ale chodiť tam dookola tiež nie je úplne zábavné. Tie expozície tam menia minimálne. Tak hľadáme stále niečo nové.

Naše obľúbené miesta:

Jediný kútik, ktorý mám rada, že Inspiro v Ivánke pri Dunaji, pretože má obrovskú záhradu s inými hračkami - nie sú tam kolotoče, preliezky a šmýkačky ako na klasických ihriskách. Je tam kopa zeminy a na nej je šmýkačka, tunel zo stromov, kam sa môžu schovať... je to celé také prírodné a milšie, ako ihriská so štrkom.
(ja si dám kávu, nejakú limonádu, Mišo muffin... - do 10€ v pohode zvládame)

Antikvariát v Senci.
Tam je úžasne! Krásna záhrada vonku, antikvariát v rámci kaviarne, výborná káva a koláče...

Radi chodíme aj do Senca na jazerá. Buď len tak na precházdku okolo jazera, sú tam detské ihriská, kofola, zmrzka, všade nejaká kačka... čo viac dieťaťu treba?

A potom si vymýšľame výlety za pochodu (že ráno vstanem, nechce sa mi byť doma, spýtam sa Miša, či sa mu chce to a to a už googlim vlaky a otváracie hodiny):
⁃ vlakom z Bernolákova do Senca a tam do múzea (za Miša neplatím ani vlaky, ani vstupné ešte, môj vstup stojí 1€, lístok na vlak stojí cca 0,70 €, zase do 10€ s prehľadom),
⁃ v DK Ružinov býva predajná výstava plazov, rybičiek a kadejakej takej mini hávede. Mišo zase všetko obzeral, lebo také zvieratá naozaj bežne nevidí (vstupné pre mňa bolo tuším okolo 3€, za neho opäť nič),
⁃ zadarmo sa vieme ísť pozrieť vedľa do Ivánky do jazdeckého areálu (miliarda krásnych koní), alebo do vedľajšej dediny - Farma Ludovika - krásna malá rodinná farma. Tam si môžete urobiť aj piknik v tráve (keď som si nie úplne istá, či je niečo verejné, zakričím cez plot a spýtam sa - doteraz nás vždy všade pustili),
⁃ radi chodíme do Gašparkovho divadla v Bratislave (tam nás vstupné stojí spolu síce 11€, ale za kultúru mi to nie je ľúto dať a Mišo tam naozaj vydrží celé predstavenie),
⁃ super výlet je aj - zase vlakom - do Bratislavy (hneď pri stanici je Múzeum dopravy - staré autá a vlaky... tam ešte aj rodinná vstupenka stojí 9€),
⁃ a nesmiem zabudnúť na Mišovu topku. Letisko! Vyhliadka na bratislavskom letisku vo Vrakuni. Tam si sedíme priamo pri dráhe a pozeráme na odlety a prílety. Piknik nosím z domu, pretože tam široko ďaleko nikde nič, len pole,
⁃ keď sú niekde nejaké výstavy okolo nás, ktoré ma zaujmú, ideme sa pozrieť. Včera sme napríklad vbehli do Avionu na výstavu Obri oceánov. Mišo hotový, vstupné pre neho zase 0€ a za mňa 4€.
⁃ a ešte viete, čo ho baví? Keď si sadneme na vlakovú stanicu a pozeráme sa na vlaky. Podľa mňa vyzeráme ako Forest, keď čakal na lavičke na svoj autobus. Zase 0€, ale kývať si nohami na lavičke a vymýšľať si príbehy, ktorý vlak ide odkiaľ kam, o čom sa asi rozprávajú ľudia, ktorí v ňom sedia... Je to náhodou veľmi zábavné.

Nie som ja veru “auparková mama”, ktorá chodí každý deň na kávu a huláka po dieťati, aby tam nelietalo. Kým bol v kočíku a spal, sem tam mi aj také dobre padlo, ale teraz viem, že pre Miša by to bolo utrpenie tam.

Tak sa snažím brať ho kade tade, nech vidí z každého niečo. Aj zvieratá, aj umenie, aj autá, vlaky a lietadlá jeho milované...
A vôbec mu nevadí, keď sme "iba" pred domom na ceste a hráme sa so susedmi, alebo keď sa "iba" hráme na dvore, keď sa ideme "iba" bicyklovať, "iba" korčuľovať (tlačím ho pred sebou v kočíku), alebo sa ideme "iba" prechádzať, alebo si doma "iba" čítame a "iba" kreslíme...
Dieťaťu stačí tak málo! (Hovorím to teraz - má dva a pol roka, možno o rok tento článok vymažem z povrchu zemského.)
Ak robíme niečo, robíme to spolu a robíme to preto, že sa nám chce, tak to jednoducho musí byť super.
A môže to byť mega super aj za pár centov.