Nerobíme nič, čo by sme museli, robíme len to, čo sa nám chce. A napriek tomu, že nemáme plán, program ani naše bežné aktivity, len si tak plávame v nejakom časopriestore (rozumej 24/7 na našich 500m2), mohlo by sa zdať, že sa celé dni vlečú, celý náš vesmír zastal a čas sa spomalil, ale takto to vôbec nie je.

Toto sú moje najväčšie poznatky uplynulých dní:

• s Bohušom sme prvýkrát spolu takto dlho. Sme spolu nejakých 8 rokov, ale nikdy sa nám nepodarilo byť spolu viac ako 14 dní v kuse.
  

• zistila som, že asi sme naozaj už zohratí, lebo si nelezieme na nervy, nemáme ponorku, stále sa máme o čom rozprávať (a keď príde náhodou chvíľa, že sa nemáme o čom, úplne príjemne sa nám spolu mlčí) a nenudíme sa. Nikto nemá potrebu niekam “vypadnúť”.
  
  
• za 8 rokov sme sa tak naozaj pohádali asi 2x, u nás je to celkovo veľmi pokojné. Chvalabohu, lebo ja som obrovský nervák, takže tento Bohušov pokoj ja veľmi k životu potrebujem. Ale včera ma ozaj naštval. Keby sme boli manželia, rozvediem sa! Pristihla som ho, ako mi pri varení odlial deci vína do mäsa. Môjho vína! Ktoré si šetrím, aby som naozaj nemusela chodiť do obchodu iba po víno. A on mi z neho odleje do blbého mäsa! Infarkt som dostala, ale k hádke nedošlo. Abstinent, netušil, čo vykonal. Nepije, nepochopí.
  
  
• čas s Mišom a Bohušom mi letí hrozne rýchlo, to asi znamená, že sme dobre.
  
  
• zistila som, že vlastne nám vonkajší svet nejak extra k životu nechýba, úplne si vystačíme sami (aj keď my sme nikdy neboli nejakí párty ľudia, skôr ja som sa vedela vyjašiť poriadne, ale tie roky na materskej ma dali viac do kľudu)
  
  
• sme silná a zohratá trojica, ktorá nepotrebuje veľa všetkých a všetkého okolo. Všetko to okolo je pre nás ale príjemné.
  
  
• Bohuš si s Mišom teraz tak upevňujú vzťah, že prvýkrát sa stalo, že sa Mišo v noci zobudil (spadol mu macko z postele) a namiesto “mamaaaaa”, zakričal “ockoooo!”. Na pár sekúnd som chcela žiarliť, ale najviac sa z toho teším.
  
  
• a keďže si ocka tak užíva, celý deň sa chce hrať iba s ním, takže mám čas na knihy!! Ja som prečítala celú knihu za dva dni! (to som neverila, že sa mi pri dieťati ešte niekedy podarí).

Keby sa každý na chvíľu nad sebou málinko zamyslel a snažil by sa zistiť, čo mu celá táto ´mrchavá´ situácia dáva, či ho niečo naučila, či mu niečo dáva alebo dala, možno by sme to celé zvládali ľahšie a príjemnejšie.
Len to skúste, je to celkom oslobodzujúce. Alebo si z toho môžete spraviť aj nejakú rodinnú hru. Aspoň sa o svojom najbližšom dozviete zas o niečo viac.

Lubica “Buba” Lettrichova