1. nakúpila som si komplet novú make-upovú výbavu. Od make-upu, cez špirály, púdre.... O týždeň na to sa v tejto zemi objavila korona, karanténa a rúška. Nič z toho som ešte nemala šancu vyskúšať a len tak doma sa mi líčiť nechce.
   
   
2. ako naschvál sa mi ukážkovo zlomil zub - stolička. Polovicu zuba som vypľula. Vďaka korone zubári pracujú v núdzovom režime. A vytrhnúť si ju teda nenechám. Počkám, kým budú pracovať normálne a potom si ju nechám pekne opraviť.
   
   
3. ako naschvál mi došla všetka moja milovaná pleťová kozmetika, ktorú si ale teraz asi objednávať nebudem. Pre pokoj v rodine - nie je úplne lacná a môj drahý teraz nemôže pracovať. Asi nechcem provokovať nákupmi krémikov. Chcem, aby si ma raz zobral, tak stále hrám skromnú a chrumkavú.

Toto sú také veci, na ktorých sa celkom bavím. Lebo počas bežných dní by som nad všetkými týmito malichernosťami mávla rukou. Veď aj teraz mávam, ale tak, že s jemnou beauty ženskou bolesťou na duši. Teraz ďakujem aspoň za to, že si nefarbím vlasy, nemám gélové nechty a urobené mihalnice. Aspoň riešenie týchto “problémov” ma obchádza.

Ale zase vďaka korone mám teraz doma úplné bahamy. Bohuš si s Mišom doháňajú svoj čas, ktorý na seba doteraz nemali. (Bohuš bežne pracuje od rána do večera vrátane víkendov. Takže keď má v mesiaci aspoň 3 dni voľna, sme happy.) 

A keďže sú na sebe nonstop nalepení, tak náš režim dňa sa nejak prirodzene vyformoval do takejto podoby:

6:30 - vstáva Mišo, príde sa k nám do postele pomojkať a s Bohuškom potom opúšťajú našu spálňu.
7:30 - vstávam ja
- to už sú chlapci naraňajkovaní, oblečení a umytí, ja pri nich - ešte stále v pyžame vypijem kávu

8:30 - zbalím Mišovi ruksačik (hračka, voda, keksík), nasadím mu čiapku, rúško a vyrážajú s Bohušom na bicykle.
Chodia preto ráno, lebo o tomto čase ešte nikto s deťmi von nie je a oni pekne cez ulicu prekĺznu do lesíka a tam niekde na pníku spapajú keksík (tak mi to nejak Mišo opisuje každý deň.)

Ja medzitým vypijem druhú kávu, trochu pobehám na bežiacom páse (nie aby som schudla, ale aby som ešte viac nepribrala), dám sprchu a navarím obed, alebo ešte niečo popuratujem, poperiem a také motačky po dome predvádzam.

10:30 - sa chlapci vrátia a rovno o 11:00 sa Mišo napapá

12:00-14:00 - Mišo spí. Bohuško si robí niečo na záhrade a ja buď čítam knihu, alebo sa idem okolo neho motať aj ja.

A po 15:00 ideme zase všetci na dvor a tam sa prehráme až do večera.

19:00 - Mišo večeria,
19:30 - sa s Bohušom kúpu
20:00 - spolu ho uložíme do postele, Bohuš mu povie rozprávku, ja ho ešte idem pomojkať

20:30 - už máme veget (teda, ja ho mám viacmenej celý deň) a zapíname Netflix. Alebo tak nejak.

Mne tento mesiac strávený s Bohušom vynahradil všetky dovolenky, na ktorých sme posledné roky neboli, aj tie, z ktorých sme sa kvôli Bohušovej robote museli po troch dňoch vrátiť domov, aj tie, ktoré nás možno čakali.

Podarili sa mi veci, na ktoré som doteraz (sama s Mišom) buď nemala čas, chuť alebo priestor:
-každý týždeň prečítam jednu knihu
-môžem vstať o 6:00 ráno a ísť na bicykel (lebo môžem, keďže Bohuš je doma)
-môžem si cez deň sadnúť - nie len na minútu, ale aj na hodinu na gauč a nerobiť NIČ!!!

Teraz som možno rozplakala mamy, ktoré pracujú z domu, ktoré majú školopovinné deti a musia sa s nimi učiť, pre ktoré je toto obdobie nočná mora. Veľmi vás obdivujem a držím palce, nech to všetko zvládnete. Skúste si nájsť aj v týchto dňoch niečo pekné a niečo, čo bude robiť radosť aj vám. Lebo ono to určite existuje - ak to chcete pohľadať, nájdete!

Lubica “Buba” Lettrichova