Mišo má lepšie aj horšie dni, niekedy od rána do večera počujeme iba: “Mamaaaaa, ockooooo, poďte sa so mnou hrať!” Nechce byť ani minútu sám a nebaví ho hrať sa samého. Potom sú dni, kedy sa s ním chceme hrať, ale každá hra ho baví asi 30 sekúnd a už chce niečo iné. A naopak, sú dni, kedy nás vôbec nepotrebuje a prehrá sa pekne sám. (Úprimne, tieto dni máme asi radšej.) 

My sme Miša nikdy nezavaľovali hračkami, takže celkom chápem, že tie, čo má, ho po mesiaci dennodenného hrania asi začínajú nudiť. Ku stolíku s omaľovánkami, nálepkami a farbičkami ho v tieto dni neviem ani len dostať, nieto nejak udržať. Ale stále to nie je nič také, čo by u nás spôsobovalo nejaké nervy alebo zlú náladu. Nenútime ho do ničoho. Sme radi, že to zvláda bez kamarátov takto pekne.

Tento týždeň zase skôr na mňa lezie taký nejaký malý stres. Hocikedy ma prepadáva otázka: “Čo bude?” O dva týždne mu podávame prihlášku do škôlky. V septembri by mal nastúpiť. On sa pýta, chce tam ísť a teší sa tam. Ja sa toho stále bojím, ale cítim, že je čas, aby šiel. Mali sme dohodnuté miesto v adaptačnej škôločke na máj, jún, júl, august. Mal tam ísť na pol dňa raz do týždňa. Aby si zvykol on, že je bezo mňa medzi cudzími a aby som si zvykla ja, že ho musím niekde “odložiť”.

Teraz čo:

• pôjde do škôlky bez tejto našej predprípravy?
  
• dám ho rovno do škôlky na celý deň?
• štýlom hodím a plávaj?
  
• a čo keď mi ho do štátnej nezoberú? (u nás v dedine nie sú kapacity v škôlke a berú hlavne tie 5-ročné deti, ktoré musia zobrať zo zákona. Väčšinu trojročných neberú.)
• dám ho potom do súkromnej? (dám, veď tak čo už)
  
• a otvoria vôbec škôlky?
  
• a budeme mať mesačne 500€ na súkromnú škôlku?
  
• bude už Bohuš opäť točiť seriály?
  
• a mne sa podarí v tejto situácii sa niekde zamestnať?
  
• alebo ak si nenájdem prácu, ostanem doma s Mišom ešte rok?
  
• a nemám si potom spraviť rovno druhé dieťa? (nechcem ešte druhé dieťa, necítim sa na to, a argument “aby Mišo nebol sám” pre mňa nie je natoľko silný, aby som sa znova vrhla na tehotnenie. Lebo Mišo nie je sám a ani nikdy nebude.)
  
• potom budem doma ďalšie tri roky a do práce sa vrátim pomaly v 40-tke?
  
• to kto ma potom zamestná? 

Prosím pekne, takto ja dokážem samú seba vystresovať. Celý tento zoznam otázok mi postupne poroluje v mozgu a potom ho vedome zmetiem preč s tým, že prečo sa takto nervujem, keď teraz si reálne neviem zodpovedať ani na prvú z tých otázok. Lebo túto situáciu má momentálne v rukách niekto iný ako ja (Igor a odborníci). Keď rozhodnú oni, čo bude s touto krajinou, potom môžem naskočiť ja so svojimi otázkami a nejak ich začať riešiť jednu po druhej. Aj tak vždy, keď robím paniku, sa veci nejak udejú aj bez môjho pričinenia. Tak len zachovať duševný pokoj a víno v ruke!!!

Lubica “Buba” Lettrichova