My tu normálne nevieme, čo skôr. Tým, že tu mám ja svoju silnú kamarátsku základňu, nikdy nemáme čas sa tu nudiť. A Mišo má také zážitky z každého dňa, že večer nevie zaspať.

1. Každý deň chodí ku sliepkam zbierať vajíčka. Chudery sliepky majú z neho asi stres, lebo po nich huláka, že sú lenivé a málo nesú, že by mali viac!
   
2. Dnes ho 1x strážil dedo sám. Nechali sme im chlapskú jazdu a ja, moja mamina a segra sme šli na nákupy. (Každá mama vie, že mať 4 hodiny čas na nakupovanie - bez dieťaťa, sú také malé Vianoce.)
   
3. Kamarát tu chová včely, stihli sme omrknúť aj tie.
   
4. Na vedľajšej ulici má Mišo kamaráta Joja. Takže nonstop sme u nich nasačkovaní, lebo majú za domom vlastné mini vymakané ihrisko.
   
5. Jojova mamina je učiteľka v miestnej škôlke. A spolu s pani riaditeľkou tejto škôlky (tiež mojou kamoškou) mu dovolili prísť sa do škôlky pozrieť, aby zistil, čo ho v septembri čaká. Dnes som tam bola s ním a z diaľky som ho nenápadne pozorovala, ale nemal najmenší problém sa pridať k deťom a robiť s nimi to, čo od nich pani učiteľka chcela. Boli sme len doobedu, spať na obed už šiel domov.

Akurát ma cestou domov v aute sfúkol, že nikto tam nemal mamu, iba on, že som mala ísť aj ja preč. Nech sa páči, zajtra trávi v škôlke doobedie sám, ho tam zaveziem a nech robí dojem.

Nesmierne sa z tohto teším, že tu mám také kamošky, ktoré nám toto dovolia. Už po dnešnom dni tuším, že Mišo je úplne ok, ale je to super hlavne pre mňa, že si vyskúšam, aké je to “dať dieťa do škôlky”. Dávam ho kamoškám-učiteľkám, takže viem, že sa absolútne nemusím báť. Ale aj tak, takýto “suchý nácvik” je pre mňa na nezaplatenie. Lebo som videla, ako sa správal v skupine úplne cudzích detí. Naozaj sa vďaka tomuto prestávam obávať prvého škôlkárskeho dňa.

Tieto prázdniny sú pre mňa naozaj viac, ako týždeň pri mori. Ja milujem svoju dedinu a ľudí v nej!!!

Lubica “Buba” Lettrichova