Škôlku a robotu sme so synčekom už zladili a funguje nám to. Až kým nenarazíme na prvý zádrhel - sopeľ. Keď mi do práce zazvonil mobil a na ňom som videla napísané “škôlka”. Zodvihla som s tým, že ma zlialo z krvi a čakala som, čo mi povedia. “Mišovi sa spustil sopeľ a máme si prísť po neho.” Paráda. Zavolali mi o 9:10 ráno - ja v Bratislave, synček v Bernolákove, ďalší vlak mi ide až o hodinu... ALE, všetko sa deje tak, ako sa má diať, Bohuško mal ako zázrakom v ten deň voľno a o 5 minút už bežal po Miša.

To bol pondelok. Čo ďalšie dni? Bohuš mal voľno aj v utorok, takže pohoda. Stredu prišla na pomoc moja sestra. Štvrtok už naozaj nemohol ani jeden z nich. Tak som si s malou dušičkou vypýtala homeoffice. (Som v trojmesačnej skúšobnej dobe, posledné, čo chcem, je nechodiť riadne do práce.) Ponúkla sa mi na pomoc mamina (je stále pracujúca, musela by tiež riešiť dovolenku), ale nenechám ju kvôli jednému dňu cestovať 500 km. V rádiu mi ale dovolili ostať s ním doma, ďakujem! A v piatok si službu zobrala opäť moja sestra. Inak, moja sestra mi od Mišovho narodenia tak pomáha, že keby som ju nemala nablízku, neviem, ako by som sa prekopala tými tromi rokmi materskej.

Takže tento týždeň plánovania sa nám nejako podaril, no netvrdím, že sme neboli všetci spotení premýšľaním, kto kedy vie obetovať prácu, na koho a kedy to môže mať v práci najmenší likvidačný dopad. Tento plán vyšiel.


Plánovala som aj víkend v Tatrách - ja, moja sestra a Mišo (Bohuško je v práci, nevynechala som ho zámerne. Ale už sa nesnažím prispôsobovať jeho robote, lebo je to nereálne a riešim si program tak, ako mi vyhovuje). Tešili sme sa na ten víkend nesmierne, akurát nebudem Miša so sopľami vláčiť po Tatrách. Tak ostaneme pekne doma pod dekou a Tatry si struhneme inokedy. Tento plán nevyšiel.

Vo Funku sme mali Veľkú generálku Vianoc. Plánovala som si dať jeden punč. Dala som si tri. Tento plán nevyšiel. (Ale aspoň mi bolo veselo.)
Plán na dnešný večer - napísať tento blog - splnený.
Plán na teraz - idem naplánovať ďalšie dni - aby som o pár dní mohla dudrať, že mi zase nejaký plán nevyšiel.

Lubica “Buba” Lettrichova