Konečne sme si naplánovali spolu výlet do Tatier, lebo naposledy sme boli niekde pred tromi rokmi - konkrétne sme došli “až” do Chorvátska, z ktorého sme sa namiesto dvoch týždňov vrátili kvôli Bohušovej práci po štyroch dňoch. Ale presedieť 24 hodín v aute kvôli upršaným štyrom dňom v Chorvátsku sa extrémne oplatí.

Potom som sa na dva roky zdula, že žiadne dovolenky nebudú, že to môžem pri Bohušovej práci okašlať a chodila som na viactýždňové relax-wellnessy k mojim rodičom na dedinu. Takže väčinou sme voľný čas trávili na Dubovom u našich alebo u starkej v Levoči. A keď som mala veľkú potrebu vypadnúť ďalej ako na východ, sestra ma vytiahla do Írska. Tento degešný covidový rok som veľmi nemala potrebu cestovať a teraz sa to konečne nejak udialo, že by sme mohli vybehnúť mimo domu.

Podarilo sa nám dohodnúť víkend v Novom Smokovci. Joj veľká radosť pre mňa - víkend bez varenia, vysávania, upratovania, prania....
Ale!
Bohuškovi sa zmenil v robote plán - nejdeme.
Ha! Pôjdem aj bez neho, vezmem Miša a sestru. Dohodli sme nový dátum.
Ale!
Mišo v škôlke osopľavel - nejdeme.
Mišo je už fit, dohodli sme nový dátum.
Ale!
Sajfo o-covid-el. Šla som na testy radšej aj ja.
Čakala som na výsledok a bol negatívny.
A to je pozitívne.
Zajtra by sme mali po robote sadnúť so auta a šup do Tatier. Sama neviem, či to výjde alebo nie, už sa len nechám sama prekvapiť.

Ja už nič neplánujem, nezúfam, netrápim sa, nematurujem nad ničím.. nechávam to na osud, Igora a Zuzanu. Momentálne sú v presile. Ale sánky už mám pre istotu prichystané.

Lubica “Buba” Lettrichova