Podarilo sa nám po takmer pol roku sadnúť do auta a ísť do Levoče pozrieť Mišovu starkú. A synček, už odvyknutý cestovať, sa stihol opýtať: “Už tam konečne budeme?!?!” - a to sme ešte len vchádzali do Senca (to znamená, že sme sedeli v aute 10 minút a pred nami boli ešte skoro 4 hodiny cesty). Ale zvyšok cesty zvládol v pohode. U starkej sa tri dni jašil aj s jeho sesternicou, tak si to užil preveľmi.

Za tri dni sme zažili aj štyri ročné obdobia: búrku, hromy, blesky, dážď, krupobitie, sneh, mráz, slnko, vietor, teplo... Hovorím stále - ďaleký východ, exotika úplná pre mňa. Ale hlavne, Mišo tam za tri dni nabehal asi 10 kilometrov.

Veď aj ja som teraz začala dosť veľa behávať- ale to hlavne preto, že môj syn chce stále bežať. To nie ja motivujem jeho, ale on mňa! Keď sa ho spýtate, čo chce robiť, povie: “Bežať!” Keď sa ho spýtate, ako sa chce hrať, povie: “Bežať! Alebo sa hrať s Mcqueenom.” Ale nie sám, on sa chce pretekať. Nonstop počujeme: “Mama bež! Ocko, bež! Naháňaj ma!”

To dieťa, odkedy začalo chodiť, tak viacmenej beží. Ale tak seriózne, on dokáže v pohode odbehnúť aj dva kilometre. My naozaj pri ňom nevládzeme, preto som sa začala učiť behať aj ja. Keď sa ho spýtam, prečo stále beží, povie: “Lebo je to zábava. Lebo sa mi chce. Lebo mojim nožičkám sa chce. Lebo chcem byť najrýchlejší na svete!” Môj malý Forest.

Ale keď nad tým premýšľam, jeho najviac už od minulého roka bavia tri veci: beh, bicykel a bazén. Triatlonista ako vyšitý!!!!! Zato lopty absolútne že nič. Vidí ich, pozná ich, nechytí sa ich. Má rád individuálne športy zjavne a chce byť vždy prvý. Keď náhodou nie je, reakcie bývajú rôzne - od “nevadí”, cez “ešte raz”, až po plač.

Ja sa veľmi teším, že keď si môže vybrať medzi rozprávkou a bicyklom, vyberie si bicykel. Keď si môže vybrať medzi tabletom a “poďme bežať”, vyberie si “poďme bežať”. Nech mu to vydrží navždy toto! A nech do toho ťahá aj nás! My s Bohuškom nie sme veľmi talentovaní na šport, tak netuším, po kom toto môže mať. Ale Mišo je naozaj šikovný a jeho výdrž je neuveriteľná!

Ja to - tak skromne - vidím na Letné olympijské hry 2036.