Moje úvodné jemné sklamanie, že tento rok sme neboli nikde spolu na dovolenke, (lebo najprv sme dovolenku neriešili kvôli covidu, a potom, keď sme aj mohli riešiť, sme nenašli čas, kedy by sa nám dalo vycestovať), je definitívne fuč.

Keď tak premýšľam, každý z nás ale toto leto dostal, čo potreboval:

Mišo:

- bol týždeň sám s ockom u starkej
- bol týždeň sám so mnou
- bol týždeň sám u babky a deda
- bol týždeň sám u mojej sestry
- budeme ešte týždeň spolu - my traja

Bohuško:

- bol týždeň sám s Mišom u jeho maminy
- bol pár dní sám (kým bol Mišo u babky a ja som bola sestrou v Prahe)
- bol dva týždne so mnou sám, bez Miša

Ja:

- bola som týždeň sama doma (kým bol Mišo s Bohuškom u starkej)
- bola som týždeň s Mišom sama
- bola som pár dní sama v Prahe
- bola som dva týždne sama s Bohuškom, bez Miša
- budem ešte týždeň spolu s Mišom a Bohušom

Na prvý pohľad úplne rozbitý systém a pritom tak dokonalý!

Každý sme mali čas sám pre seba, každý sme boli s každým, budeme aj všetci spolu… Ja som po týchto prázdninách tak oddýchnutá na duši, bez bežných dennodenných naháňačiek (naháňačiek Miša, škôlky, vlaku a práce…) a bez stresu, že mám zase kopec síl pustiť sa do toho kolotoča odznova.

Dnes sa mi vráti Mišo po dvoch týždňoch z prázdnin a mňa až trasie, ako sa na neho už teším! 

Dúfam teda, že sa bude chcieť vrátiť domov. Vraj sa ešte domov nepýtal.  A ani ma vraj veľmi nespomínal. Tak zase mám stres.

Lubica “Buba” Lettrichova