Kolegyne - kamarátky z rádia ma zavolali na “babskú jazdu” v Trnave. Miša som šupla na noc k sestre a my sme šli na nočný výjazd. Chvalabohu, už máme trochu rozumu a najprv sme šli pekne seriózne na večeru (logicky, omastiť bachory). A potom sme už len šli od podniku k podniku a skončili na čudnej latino diskotéke, kde staršia od nás bola už iba teta, ktorá smradľavým vechťom utierala pooblievané stoly. Myslím, že sme v piatok v noci v Trnave zdvihli vekový priemer všade, kam sme prišli.

Ale teda zabavila som sa nesmierne, no zistila som, že predsa len mi materstvo trochu rozumu dodalo, a ak aj nie rovno rozumu, tak nejakej super sily:

• pila som len tak, aby som ráno mohla šoférovať
  
  
• aj po dvoch hodinách spánku som bola nastavená fungovať
  
  
• hneď som si šla pre Miša a prehrala som sa s ním celý deň
  
  
• najviac som si takúto žúrku užila, lebo takto som podniky nevymetala ani na vyskokej škole, ale naozaj som viac kaviarenský povaľač, ako disco diva.

Som rada mama, som rada večer doma pod dekou a s Bohušom na gauči, mám rada svoj pokoj a rada chodím spať o 22:00. Ale takáto párty šialenosť je parádna v tom, že mi viac pripomenie, ako veľmi rada som doma so svojimi. Takže raz za rok mi stačí. Alebo možno dvakrát, alebo…

Lubica “Buba” Lettrichova