Licenciu na použitie fotografie musela kapela riešiť až s The Washington Post. “Bolo to komplikované, ale stála mi za to. Mám z nej presne rovnaký pocit ako pri počúvaní skladby - zviera mi hruď, dojíma ma a zároveň hecuje,” priznáva spevák kapely, Filip Jánošík.

O novej skladbe prezrádza: “Môj najlepší priateľ Jakub robí investigatívnu žurnalistiku v rámci projektu Málo cynizmu na toto mesto. Keď sa vrátil z Ukrajiny a povedal mi ako to tam vyzerá, kam to celé môže smerovať, musel som ho zastaviť a nechal som ho sedieť pri káve samého. Zavrel som sa sám do skúšobne a musel to spracovať. Gitara je aj môj terapeut a skladba sa spravila sama. Mám za sebou dosť zlý rok, ale individuálne nešťastie sa dnes stráca v tom kolektívnom. Desia ma správy, desí ma manipulácia celej spoločnosti a psychický stav, v akom sa nachádza. Trápi ma, že dobrých ľudí valcujú utýraní tyrani a bojím sa, že časom nebude ani kam utiecť.” vyjadruje svoje obavy spevák Filip.