Ešte sme nepísali o tom, čo radi robíme, keď sa strhne v slovenskom dome fototermín s našimi medailistami. Veľmi radi nabúravme fotky cudzích ľudí, ktorí o tom netušia.

 

V Londýne sa nám to podarilo hneď prvý deň. Vybrali sme sa na doubledeckri výhliadkovou trasou po Londýne a pred nás si sadli dve Brazílčanky, ktoré si nevšimali nás a ani my ich. Až keď si nezačali samo-fotiť veci, ktoré boli za našimi hlavami. Vyzerá to tak, ako keby človek chcel niekomu podať fotoaparát a nie je si celkom istý, či na fotke nebude mať náhodou iba oko, poprípade ucho.

 

Vtedy nastupujeme my - photocrasheri. Z pokojne sediaceho človeka sa v sekunde stane škerič a poviem vám, tie rekacie ľudí, ktorí sa samofotili a kontrolujú si záber, stoja za to!

 

Takto sme photocrashli aj fotky dievčat z Brazílie, ktoré sa dušovali, že nám tie "vydarené" zábery pošlú. Tak čakáme. 

 

A potom je tu situácia zo Slovenského domu, keď si bronzového medailistu Michala Martikána na pár minút chcú ukradnúť jeho fanúšikovia a my sa slávnostne nasáčkujeme do záberu, ehm teda záberov.