Píše poslucháč Vera. Návod potrebuješ vedieť len to. Ostatné už z jej „pera“:



Čaute chlapci,
kamoši ma nahovorili, že Vám mám spísať túto urino true story, tak teda posielam také dlhšie čítanie pred spaním...

Pre túto storku je dôležité vedieť, čo je geocaching: ide o svetovú hru, v ktorej za pomoci GPSka (po vychodňarsky "NeznamDze") si ľudia nenápadne skrývajú alebo hľadajú malé krabičky naplnené sprostosťami alebo iba papierom na zapísanie sa skryté na známych či menej známych miestach.

Bolo to ešte za študentských čias, keď bolo hanbou ísť z mesta pred treťou ráno, darmo bol utorok. Akosi som tušila, že raz (teda teraz :D) budú naše pečene protestovať a tak som zaviedla, že musíme robiť aj niečo iné, aby sme nezačínali každú príhodu "keď sme vtedy pili...". No ale na vychodze ma s tým poslali "DPMK" teda "do p**i matky ku**y" (podobnosť s názvom miestneho dopravného podniku je naozaj čisto náhodná, nikto nepindá na busy v rozkopaných Košiciach, veď viete, že neeeeee) A tak sme dospeli ku kompromisu: piť budeme a iné aktivity? Hmmm možno keď sa nám už nebude chcieť piť...

A tak sme raz v noci išli domov pekne po Hlavnej ulici ja, môj teraz už budúci exmanžel a ešte jeden kamoš. Všetci, of course, vybororovaní dočista, keď som zbadala krásny historický plot okolo morového stĺpu. Spomenula som si, že v ruke takej sochy na rohu plota asi 3 metre nad zemou je miesto nejakej bodnej zbrane krabička - "keška". Nooo, piť sa nám už nechce, tak si poďme zahrať! Nikde nikoho, my plní tekutej odvahy, ta reku "Maťo, davaj, tu vylezieme a odlovime" vravím kamošovi.

-"Ta ale co ja znam? To neni vysoko? A neni to dajaka historicka pi*ovina abo co?"
-"Ta je no ale ta kedy bazmeg? Kedz tu budze Vianočny stromček a ma stadzi vyj*be dajaky esbeesKAR? Chapeš, to asi neni barz spoko tu lozic na chu*oviny," presviedčala som ho.
-"Ta dobre no ta jak to zrobime? Po plociku?"
-"Ta hej ne?"
-"Ta čekaj ce potrimem a mu to vyj*b z ruky s dačim abo co abo dze..."
-"Ta dobre ale potom mu to treba dac i nazad, ta ale dajak to tam rucim abo co"

Dohodli sme sa s kamošom jasne (hej no, opití mestskí východniari zrazu "znaju gadžovac ani neznaju, že skadzi" :D) odlovili, zapísali návštevu kešky a dali naspäť.

Zliezla som z plota s dobrým pocitom, že sa mi to konečne podarilo, lebo zamerané súradnice som už mala das... veľo. Spravila som tri kroky, keď tu vidím, ako nám idú pomáhať a chrániť nás dvaja uniformovaní šrácici. Nebola to moja prvá keška, pri ktorej som musela vysvetľovať, že nie som plotofil, cihlofil a nepchám ruky do odkvapov budov len tak, ale že hľadám poklad, a tak skôr, než sa stihli čo i len pozdraviť, som na nich spustila spitý myšlienkový prúd:

"Dobrý deň, páni policajti! Ja viem, ja viem, zdalo sa Vám možno čudné, čo sme tu robili a možno by sa to ani veľmi nemalo, ale viete, to je taká celosvetová hra. Robievajú to všade na svete, väčšinou pri známych budovách, pamiatkach, ale aj na miestach, kde sa niečo zaujímavé stalo alebo je to miesto proste pre niekoho dôležité. Je to hra pre každého, takže sa môžete pridať aj vy! Aj vaše deti, je to zábava pre celú rodinu, uvidíte, aj pani manželka sa istotne pridá. My to vlastne robíme preto, aby sme ako mládež menej povedzme pili, fajčili, robili výtržnosti, takže je to aj prevenčná stratégia! Určite by sa to ujalo aj v tej reklame čo treba zobrať loptu a nie drogy! My už kvôli tomu máme schodené niekoľké európske krajiny a poviem Vám, je to super. Tak si predsa nemôžeme nechať ujsť takéto krásne miesto ako srdce našich rodných Košíc, rozumiete, však? Veď poďte, ja Vám to rada ukážem!"

No nešli... a ani veľmi nerozumeli, tvárili si približne ako tá veverka z Ice age, ktorej skákalo oko. Dlho na nás len nechápavo pozerali, kým som ja horlivo hovorila a kamoš ešte horlivejšie prikyvoval, lebo pokutu sme dostať nechceli, veď za čo by sme zajtra pili? Keď sa jeden z nich po chvíli rozhodol predsa len sa ozvať a opýtal sa:" To ktorý z vás tu močil?"

Teraz sme sa ako tie veverky tvárili my, vesmír mi nedával zmysel, veď som visela na plote, tak prečo by som močila? Kamoš ma istil tak snáď sa mi nevyš*al do topánok, nie? Oveľa horlivejšie, než doteraz, sme obaja skríkli "Čo? My sme tu nemočili! To ste zle videli alebo čo..." Keď sa zrazu hrdo ozval môj muž: "To ja som tu močil!"

Tá situácia bola taká absurdná, že sme to nechápali asi všetci, a tak nás "muži za koňa" poslali proste preč. (a bez pokuty!!!)

Ale vlastne to bolo jednoduché: Kým sme my riešili odlov kešky, môj muž to otočil o 180° a vyprázdnil močák do trávy oproti. No a to videli aj policajti, my však nie, a oni nás zrejme tiež nie, keďže mali vo výhľade morový stĺp. Ale čo si asi museli myslieť, keď som im povedala, že je to celosvetová hra, poradila to vyskúšať s deťmi či s rodinou? Alebo že im to ukážem?

Takže ak niekedy niekde uvidíte nejakých ľudí obštievať historické budovy s celou rodinou, majte na nich ohľad, zrejme som im to nechtiac poradila ja.