Čaute chalani. Posielam jednu „true story“, ktorá sa bohužiaľ stala mne. Bolo to pred dvoma rokmi na Vianočnom posedení a doteraz som to nikomu nepovedal. Takže ak to chcete niekam uverejniť, tak bez mena prosím.
Raz ma na jedno vianočné posedenie pozvala kamoška ako DJ-a, keďže som sa dosť venoval hudbe a tak. Keďže ma slušne poprosila, tak som ponuku prijal, veď aspoň nemusím sedieť v piatok na rici doma. A bolo tam len 30 ľudí, čiže, ak sa strápnim, tak to nebude také zlé (bohužiaľ tom som netušil, čo sa bude diať).
Tak prídem tam hodinku predtým, tam už všetko nachystané, tak len zapojím hardisk s hudbou do PC, niečo ponastavujem a idem za ňou. Samozrejme mi naliala pohárik dobrej slivky domácej a porozprávali sme sa. Party sa začala, ja som tam púšťal muziku jak kráľ asi hodinku - dve (dobre sa chvastá ...). Lenže zrazu ma chytilo „veľká potreba“.
Tak som tam nastavil pár songov po sebe, že sa pôjdem vyprázdniť. Všetko v pohode, idem už naspäť, keď ma zastavil starý kamoš zo základky, s ktorým som sa roky nevidel. Ani som si neuvedomil, že dohráva posledná pesnička, ktorú som nastavil a ja už som bol takmer pod obraz Boží. Ja si to odteraz nepamätám, takže už pokračuje to, čo mi rozpovedala kamoška.
Bola asi polnoc a prestala hrať hudba. Bola ma teda hľadať, ale nikde ma nenašla. Tak mi volala, no zdvihol to spomínaný kamoš. Ten, aby to počul, tak sa musel vzdialiť od toho ožratého hoväda (mňa). Vraj jej povedal, že ma za ňou dovedie. Po asi 20 minútach, čo ma hľadal, ma doviedol ku mixážnemu pultu, ktorý vzápätí dostal šancu ochutnať medové rezy miešané s borovičkou a slivovicou u mňa v žalúdku. Keďže to bola brutálne nechutná scéna, tak prišlo zle aj ostatným. Radšej ma tam nechali teda samého so zvyškami mojej úžasnej "večere".
Ráno ma prišla zobudiť kamarátka. Samozrejme, moje „to čo som dal von“ stihli za celú noc zaschnúť v útrobách mixážneho pultu a tak som si to vianočné posedenie pekne preplatil. Takže taký life hack: Ak idete robiť Dj-a, nikdy sa neožerte!
Raz ma na jedno vianočné posedenie pozvala kamoška ako DJ-a, keďže som sa dosť venoval hudbe a tak. Keďže ma slušne poprosila, tak som ponuku prijal, veď aspoň nemusím sedieť v piatok na rici doma. A bolo tam len 30 ľudí, čiže, ak sa strápnim, tak to nebude také zlé (bohužiaľ tom som netušil, čo sa bude diať).
Tak prídem tam hodinku predtým, tam už všetko nachystané, tak len zapojím hardisk s hudbou do PC, niečo ponastavujem a idem za ňou. Samozrejme mi naliala pohárik dobrej slivky domácej a porozprávali sme sa. Party sa začala, ja som tam púšťal muziku jak kráľ asi hodinku - dve (dobre sa chvastá ...). Lenže zrazu ma chytilo „veľká potreba“.
Tak som tam nastavil pár songov po sebe, že sa pôjdem vyprázdniť. Všetko v pohode, idem už naspäť, keď ma zastavil starý kamoš zo základky, s ktorým som sa roky nevidel. Ani som si neuvedomil, že dohráva posledná pesnička, ktorú som nastavil a ja už som bol takmer pod obraz Boží. Ja si to odteraz nepamätám, takže už pokračuje to, čo mi rozpovedala kamoška.
Bola asi polnoc a prestala hrať hudba. Bola ma teda hľadať, ale nikde ma nenašla. Tak mi volala, no zdvihol to spomínaný kamoš. Ten, aby to počul, tak sa musel vzdialiť od toho ožratého hoväda (mňa). Vraj jej povedal, že ma za ňou dovedie. Po asi 20 minútach, čo ma hľadal, ma doviedol ku mixážnemu pultu, ktorý vzápätí dostal šancu ochutnať medové rezy miešané s borovičkou a slivovicou u mňa v žalúdku. Keďže to bola brutálne nechutná scéna, tak prišlo zle aj ostatným. Radšej ma tam nechali teda samého so zvyškami mojej úžasnej "večere".
Ráno ma prišla zobudiť kamarátka. Samozrejme, moje „to čo som dal von“ stihli za celú noc zaschnúť v útrobách mixážneho pultu a tak som si to vianočné posedenie pekne preplatil. Takže taký life hack: Ak idete robiť Dj-a, nikdy sa neožerte!