PPP PROJEKTY alebo “PRÁCA, POHOVORY, PORNO“ (18+)
Fun Writer Števo a ďalší BLOG zabijak! LEN PRE DOSPELÝCH!!!
Určite si pamätáš na Števa. Chalanisko, ktorý svojim príbeh o nočnej Trnave pobláznil slovenský internet. PREČÍTAJ SI TU! So Števom, Pištom, Pištíkom sme sa skontaktovali a poslal nám ďalší FUNblog. Jeho názov je PPP PROJEKTY alebo “PRÁCA, POHOVORY, PORNO“. Pozor vhodné len od 18 rokov! (PS: jeho necenzurované príspevky nájdeš TU)
... minule sme sedeli s kamošmi v krčme a v telke vraveli, že priemerný plat v kraji je 1200€ ... neviem - boli sme tam traja a toľko za mesiac nezarobíme ani dokopy ... už som robil skladníka, krupiéra, stavbára, aj montážnika - nie rukami, robil som ich ako povolanie ... tiež som to skúšal ako upratovačka, futbalista či gitarista, ale ostal som pri tom, čo mi ide najlepšie – k*k*tom
... pred posledným pohovorom mi volala pani z firmy:
“Dobrý deň, mohli by sme sa stretnúť zajtra o deviatej?“
“Samozrejme, a kde?“
“Viete, kde je na Hospodárskej ulici taký zelený dom...“
(v tom som ju prerušil)
“Ten, v ktorom je sexshop?“
“Ehm...nooo...áno, ten...“
... svojou úchylne pohotovou reakciou som si nepomohol, ale napravil som to tým, že som sa pred pohovorom neoholil ... na bradu som si zvykol a nechcem sa jej vzdať - okrem vlasov a penisu je to jediná vec, s ktorou sa môžem hrať aj na verejnosti ... tiež som si predtým zabudol vyprať veci - viac fľakov od soli, ako na tom tričku, ktoré som mal na sebe, pamätá už len podlaha Solivaru v Prešove
... pred pár týždňami som šťastie skúšal znova, ale už som veľké oči po stretnutí nemal, keďže mi v hlave behali myšlienky typu: “Aspoň som ju tam mohol vyšúpať, nech má reálny dôvod mi nezavolať“
... z nostalgie som išiel pozrieť chalanov k bývalému zamestnávateľovi v jednej zo zvolenských špedičiek, kde už som nezastihol jedného z kolegov, ktorého medzitým vyhodili za to, že poslal tri kamióny na opačný smer a vysokozdvižným vozíkom odtrhol zábradlie ... staré dobré časy - keď ma zbadal šéfinko, ako vonku kávičkujem, z prvej uj**al kopačku do dverí, ktoré mi dali šupu do chrbta a tak som sa obaril horúcou kávou ... úžasný človek - v podstate pedantný cholerik ... doteraz pamätám debatu medzi ním a jedným z nových brigádnikov - mojím kamarátom:
“Rado, poď sem!“
“Ale ja som Milan...“
“Môžem je*ať, odteraz si Rado!“
... pred rannou vo firme, ktorú budem v rámci ochrany súkromia volať “PEŽO,“ som sa ocitol u kamoša v altánku, kde sa pila prvá liga ... zrazu niekomu napadlo, že sa hodíme do bazéna a prišiel návrh: “Ideme tak, ako pred rokom - na Adama!“ ... ostal som zaskočený, lebo Adama som už asi rok nevidel
... keď som dopíjal ôsmu búchanú, bol som upozornený, že zajtra robím:
“Štefan, už nepi!“
“OK, tak ubaľ...“
... na druhý deň ráno ma na vrátnici vysmiateho odchytili ľudia z BOZP - najnižšia forma života - a spýtali sa ma, či som pil ... odpoveď bola diplomatická:
“Nie, ale jedol som kvasené borievky...“
“Čiže ste pili borovičku!“
“Keď to poviete takto, vyjdem z tohto príbehu ako chudák...“
... nefúkol som, lebo som zodpovedne prestal piť sedem hodín pred šichtou ... PEŽO je úžasná firma, kde je vedúci, podľa vlastných slov, ochotný zamestnať na linku aj invalida - všetko pod heslom firmy: “Nemáš nohu? Nevadí! Dám ti stoličku!“ ... po ôsmich hodinách strávených prešľapovaním v topánkach s oceľovou špičkou v prehriatej fabrike máte chodidlá v prostredí s pH uhorkového nálevu a neodvratne vás začnú páliť labky ... vo firme sa už prestriedali asi všetci z kraja a tak niet divu, že dovážajú ľudí zo zaostalejších krajín
... keď som tam začal robiť upratovačku, bol som upozornený na Bulharov, ktorí majú za predkožkou tri deka parmezánu a chrbát zaje*aný ako baník päty ... jeden z nich si vraj hajzlovou kefou umýval chrbát v sprche, do ktorej neskôr vysral hovno, čo veľkosťou a tvarom pripomínalo turban ... viem to, lebo tie sprchy vapkujem
... neviem, kam až je človek schopný zájsť - očividne ani na ten sku*vený hajzel nie, čo je od sprchy vzdialený šesť krokov ... asi nikdy nebude dobre, lebo už keď som si v robote začal tancovať, tak tri sekundy na to som si hlavu oje*al o hydrant ... asi to mám za to, že keď som ešte bol prašivý puberťák, tak každý deň bolo zvykom, že otec sa hneď po príchode z roboty hodil na dlážku, začal ju drhnúť, potom umyl riad a nakoniec povysával obývačku, kým ja som tam ležal na gauči s nohami na stolíku ... vtedy väčšinou prišla v tom veku mnou síce nepochopená, ale zjavne agresívne cynická otázka od otca:
“Nezavadziam ti?“
“Nie, len kvôli tebe nepočujem televízor!“
... otca išlo od nervov rozje*ať, ale zrejme bral čistenie bytu ako terapiu - narozdiel odo mňa ... ja by som to nerobil, ani keby ma za to platili - doslova
... ženské hajzle vo firme PEŽO sú u mňa na rebríčku hnusu hneď druhé - v tesnom závese za chlapskými hajzlami v ktorejkoľvek krčme počas Štefanskej zábavy - od budúceho roka do nich kvôli strachu z utopenia v šťankách nevstúpim bez rukávnikov ... čo sa týka “dámskych toaliet“ - kočky, ja chápem, že "perióda" je ku*va, že bolí a že je to nepríjemné, ale to neznamená, že musíte premeniť záchody na Báthoryčkynu kúpeľňu ... a tak tam kľačím, jednou rukou umývam misu, druhou odliepam vložku so “zázrakom života“ z koša a popri tom grciam ... už keď si človek myslí, že ľudia pracujúci v kancloch sú na tom lepšie, príde chalan “z hora,“ ktorý v polovici puberty prešiel andropauzou - fúzky ako žaba okolo pi*i, zrejme ešte mliečne zuby a na hlave viac šedých vlasov než tatko šmolko na vajčiskách ... preto vám radím - nasledujte moje kroky, ostaňte v škole, spravte si titul a skončíte ako ja - alebo radšej nie
... každopádne sa na to dá pozerať aj z lepšej stránky - po škole mám hneď robotu a aspoň mám zadné vrátka - síce osraté, ale mám ... pre istou som si však našiel novú brigádu - úprimne - nikdy som si nemyslel, že ma budú platiť za pchanie prstov do pätnástok ... áno, uhádli ste - momentálne robím s kolesami (hádžem ich na linku, nie pod jazyk), ale snažím sa to s dochádzkou nepreháňať ... ruky mám také, že ak tam ešte párkrát pôjdem, tak prvá dievka, ktorú v novom roku vyprstujem zrejme zomrie ... všetky kolesá dvíham dvomi prstami a ak vládzem, tak stíham aj dve naraz ... námet na remake knihy s názvom “Nabokovka rýchla“ - keby som si popri jednej pätnástke narazil mladšiu bokovku
... snažím sa pomáhať aj kamarátom, aby príhovor na mojom pohrebe neznel napríklad takto:
“Števo bol dobrý chlap ... zo zásady nemasturboval na verejnosti a podľa úradov poctivo platil dane.“ ... to neznie veľmi pekne, že?
... keď som naposledy pomáhal kolegovi s prestavbou strechy, stál som šesť hodín na bočnici LIAZ-ky a vyhadzoval na strechu škridle ... keďže som bol deň predtým spitý na sračky, nechutilo mi jesť, bol som hladný, bez peňazí, ale aspoň mi na hlavu je*la sedemdesiatročná omietka - dostal som poriadny facial - ale ako hovorí Charlie Sheen - “Stay Positive!“ ... teraz už viem, aké by to bolo, keby sa na mňa vystriekal kameňožrút
... keď prišlo na tému platenia, naše otázky na majiteľa pripomínali scénu z komédie “We Are The Millers“:
(majster): Takže ty si usporil na škridlách 500 euro a mne dáš len 50?
(kolega): Mne dal len 20!
(ja): Počkajte, on vám platí?
... ten film je povinné čítanie pre každého fanúšika soft porna a seriálu Priatelia - hlavne pre tých, ktorí ho pozerali s rodinou a s vankúšom na klíne - skrývanie stoporeného údu zaručovala kombinácia Jennifer Aniston, priehľadného tielka a zimy v štúdiu ... výsledkom boli bradavky ako struky a neustále pauzovanie scén s Rachel
... na internete som našiel výsledky vedeckej štúdie, ktorá tvrdí, že Kevin McCallister bol jediný chalan, ktorý bol sám doma a nemasturboval ... keby som bol v hlavnej úlohe ja, bol by to diametrálne odlišný film - pravdepodobne 18+ ... hlavne preto, že vždy keď mám byt pre seba, rád vytiahnem “joystick“ a svedomite “požmolím bužírku“
... pred posledným pohovorom mi volala pani z firmy:
“Dobrý deň, mohli by sme sa stretnúť zajtra o deviatej?“
“Samozrejme, a kde?“
“Viete, kde je na Hospodárskej ulici taký zelený dom...“
(v tom som ju prerušil)
“Ten, v ktorom je sexshop?“
“Ehm...nooo...áno, ten...“
... svojou úchylne pohotovou reakciou som si nepomohol, ale napravil som to tým, že som sa pred pohovorom neoholil ... na bradu som si zvykol a nechcem sa jej vzdať - okrem vlasov a penisu je to jediná vec, s ktorou sa môžem hrať aj na verejnosti ... tiež som si predtým zabudol vyprať veci - viac fľakov od soli, ako na tom tričku, ktoré som mal na sebe, pamätá už len podlaha Solivaru v Prešove
... pred pár týždňami som šťastie skúšal znova, ale už som veľké oči po stretnutí nemal, keďže mi v hlave behali myšlienky typu: “Aspoň som ju tam mohol vyšúpať, nech má reálny dôvod mi nezavolať“
... z nostalgie som išiel pozrieť chalanov k bývalému zamestnávateľovi v jednej zo zvolenských špedičiek, kde už som nezastihol jedného z kolegov, ktorého medzitým vyhodili za to, že poslal tri kamióny na opačný smer a vysokozdvižným vozíkom odtrhol zábradlie ... staré dobré časy - keď ma zbadal šéfinko, ako vonku kávičkujem, z prvej uj**al kopačku do dverí, ktoré mi dali šupu do chrbta a tak som sa obaril horúcou kávou ... úžasný človek - v podstate pedantný cholerik ... doteraz pamätám debatu medzi ním a jedným z nových brigádnikov - mojím kamarátom:
“Rado, poď sem!“
“Ale ja som Milan...“
“Môžem je*ať, odteraz si Rado!“
... pred rannou vo firme, ktorú budem v rámci ochrany súkromia volať “PEŽO,“ som sa ocitol u kamoša v altánku, kde sa pila prvá liga ... zrazu niekomu napadlo, že sa hodíme do bazéna a prišiel návrh: “Ideme tak, ako pred rokom - na Adama!“ ... ostal som zaskočený, lebo Adama som už asi rok nevidel
... keď som dopíjal ôsmu búchanú, bol som upozornený, že zajtra robím:
“Štefan, už nepi!“
“OK, tak ubaľ...“
... na druhý deň ráno ma na vrátnici vysmiateho odchytili ľudia z BOZP - najnižšia forma života - a spýtali sa ma, či som pil ... odpoveď bola diplomatická:
“Nie, ale jedol som kvasené borievky...“
“Čiže ste pili borovičku!“
“Keď to poviete takto, vyjdem z tohto príbehu ako chudák...“
... nefúkol som, lebo som zodpovedne prestal piť sedem hodín pred šichtou ... PEŽO je úžasná firma, kde je vedúci, podľa vlastných slov, ochotný zamestnať na linku aj invalida - všetko pod heslom firmy: “Nemáš nohu? Nevadí! Dám ti stoličku!“ ... po ôsmich hodinách strávených prešľapovaním v topánkach s oceľovou špičkou v prehriatej fabrike máte chodidlá v prostredí s pH uhorkového nálevu a neodvratne vás začnú páliť labky ... vo firme sa už prestriedali asi všetci z kraja a tak niet divu, že dovážajú ľudí zo zaostalejších krajín
... keď som tam začal robiť upratovačku, bol som upozornený na Bulharov, ktorí majú za predkožkou tri deka parmezánu a chrbát zaje*aný ako baník päty ... jeden z nich si vraj hajzlovou kefou umýval chrbát v sprche, do ktorej neskôr vysral hovno, čo veľkosťou a tvarom pripomínalo turban ... viem to, lebo tie sprchy vapkujem
... neviem, kam až je človek schopný zájsť - očividne ani na ten sku*vený hajzel nie, čo je od sprchy vzdialený šesť krokov ... asi nikdy nebude dobre, lebo už keď som si v robote začal tancovať, tak tri sekundy na to som si hlavu oje*al o hydrant ... asi to mám za to, že keď som ešte bol prašivý puberťák, tak každý deň bolo zvykom, že otec sa hneď po príchode z roboty hodil na dlážku, začal ju drhnúť, potom umyl riad a nakoniec povysával obývačku, kým ja som tam ležal na gauči s nohami na stolíku ... vtedy väčšinou prišla v tom veku mnou síce nepochopená, ale zjavne agresívne cynická otázka od otca:
“Nezavadziam ti?“
“Nie, len kvôli tebe nepočujem televízor!“
... otca išlo od nervov rozje*ať, ale zrejme bral čistenie bytu ako terapiu - narozdiel odo mňa ... ja by som to nerobil, ani keby ma za to platili - doslova
... ženské hajzle vo firme PEŽO sú u mňa na rebríčku hnusu hneď druhé - v tesnom závese za chlapskými hajzlami v ktorejkoľvek krčme počas Štefanskej zábavy - od budúceho roka do nich kvôli strachu z utopenia v šťankách nevstúpim bez rukávnikov ... čo sa týka “dámskych toaliet“ - kočky, ja chápem, že "perióda" je ku*va, že bolí a že je to nepríjemné, ale to neznamená, že musíte premeniť záchody na Báthoryčkynu kúpeľňu ... a tak tam kľačím, jednou rukou umývam misu, druhou odliepam vložku so “zázrakom života“ z koša a popri tom grciam ... už keď si človek myslí, že ľudia pracujúci v kancloch sú na tom lepšie, príde chalan “z hora,“ ktorý v polovici puberty prešiel andropauzou - fúzky ako žaba okolo pi*i, zrejme ešte mliečne zuby a na hlave viac šedých vlasov než tatko šmolko na vajčiskách ... preto vám radím - nasledujte moje kroky, ostaňte v škole, spravte si titul a skončíte ako ja - alebo radšej nie
... každopádne sa na to dá pozerať aj z lepšej stránky - po škole mám hneď robotu a aspoň mám zadné vrátka - síce osraté, ale mám ... pre istou som si však našiel novú brigádu - úprimne - nikdy som si nemyslel, že ma budú platiť za pchanie prstov do pätnástok ... áno, uhádli ste - momentálne robím s kolesami (hádžem ich na linku, nie pod jazyk), ale snažím sa to s dochádzkou nepreháňať ... ruky mám také, že ak tam ešte párkrát pôjdem, tak prvá dievka, ktorú v novom roku vyprstujem zrejme zomrie ... všetky kolesá dvíham dvomi prstami a ak vládzem, tak stíham aj dve naraz ... námet na remake knihy s názvom “Nabokovka rýchla“ - keby som si popri jednej pätnástke narazil mladšiu bokovku
... snažím sa pomáhať aj kamarátom, aby príhovor na mojom pohrebe neznel napríklad takto:
“Števo bol dobrý chlap ... zo zásady nemasturboval na verejnosti a podľa úradov poctivo platil dane.“ ... to neznie veľmi pekne, že?
... keď som naposledy pomáhal kolegovi s prestavbou strechy, stál som šesť hodín na bočnici LIAZ-ky a vyhadzoval na strechu škridle ... keďže som bol deň predtým spitý na sračky, nechutilo mi jesť, bol som hladný, bez peňazí, ale aspoň mi na hlavu je*la sedemdesiatročná omietka - dostal som poriadny facial - ale ako hovorí Charlie Sheen - “Stay Positive!“ ... teraz už viem, aké by to bolo, keby sa na mňa vystriekal kameňožrút
... keď prišlo na tému platenia, naše otázky na majiteľa pripomínali scénu z komédie “We Are The Millers“:
(majster): Takže ty si usporil na škridlách 500 euro a mne dáš len 50?
(kolega): Mne dal len 20!
(ja): Počkajte, on vám platí?
... ten film je povinné čítanie pre každého fanúšika soft porna a seriálu Priatelia - hlavne pre tých, ktorí ho pozerali s rodinou a s vankúšom na klíne - skrývanie stoporeného údu zaručovala kombinácia Jennifer Aniston, priehľadného tielka a zimy v štúdiu ... výsledkom boli bradavky ako struky a neustále pauzovanie scén s Rachel
... na internete som našiel výsledky vedeckej štúdie, ktorá tvrdí, že Kevin McCallister bol jediný chalan, ktorý bol sám doma a nemasturboval ... keby som bol v hlavnej úlohe ja, bol by to diametrálne odlišný film - pravdepodobne 18+ ... hlavne preto, že vždy keď mám byt pre seba, rád vytiahnem “joystick“ a svedomite “požmolím bužírku“
Odporúčame