Adriana: "Ahojky, píšem Vám príhodu, ktorá sa mi stala v práci. Lebo takýto vtipný príbeh môže fakt napísať len život."
Pracujem ako predavačka v novinovom stánku. Pekný pracovný deň, človek ráno ešte oči zalepené...tento stav trval ešte doobeda a aby toho nebolo málo, tak ktorési hovado cez noc vyvalil značku rovno cez cestu. Či mi ten kompresor, ktorým zvárali tu značku, bol v tomto prípade osudným, netuším, ale určite k tomu dopomohol. Predávame v stánku pravdaže aj kondómy ( 0,5 € za balíček, v ktorom sú tri kusy).
Predávam si predávam, príde pán a pýta si kondómy. Lenže vďaka tomu hučiacemu kompresoru som rozumela goldeny (cigarety golden gate). Tak ako správna predavačka sa pýtam, či červené alebo modré. Už pri jeho odpovedí "to je jedno akej farby" mi mohlo dopnúť, že čosi nie je s kostolným poriadkom a ako tá správna predavačka sa ho pýtam "KRÁTKE ČI DLHÉ?"
Chvíľka ticha, ja rozmýšľam čo som takého povedala.... určite rozmýšľal aj on, prečo sa ho pýtam na dĺžku jeho... Jemu to cvaklo skôr: "Pani, ale ja som chcel kondómy". Táto veta ma priklincovala k zemi, ja červená ako paprika, a keby sa dalo v tej chvíli prepadnúť od hanby, tak by som už bola na ceste do stredu zeme.
