FunBlog: Bea a jej hrdinský boj s chilli
Čo všetko môže spôsobiť malá ďobka omáčky...
Dne FunBLog od poslucháčky Beátky: Ahojte, v piatok sme mali oslavu v lanovom centre v Prešove (to len pre vysvetlenie - však uvidíte) následkom čoho som vyprodukovala tento status, ktorý mi kamoška odporučila niekam poslať. Keďže sa často smejem na FunWriter príspevkoch, tak teda ho smerujem ku vám. Veľa ľudí si isto pamätá na prehnaný blog o rozhodovaní na pretekoch chilli (PREČÍTAJ SI TU), no udalosti opísané u mňa sa mi do bodky stali, tak nech sa páči:
Nikdy by som si netrúfla prekonať blog „rozhodcu na chilli súťaži“ (PREČÍTAJ SI TU), ale po včerajšej skúsenosti vám prinášam niečo-na-ten-štýl-správu o mojom osobnom prerode, na ktorý nemajú ani budhisti či svedkovia Jehovovi.
Oslava, lanové, chutné jedlo, pitie... Sprvoti nevenujúc pozornosť mini tanieriku s ďobkou omáčky, ktorú som pokladala za štýl worchestra, ma nakoniec zaujalo ako do toho naši chlapi máčajú len pidi-kúsok bagetky. Reakciou na moje zdvihnuté, na všetky strany trčiace obočie bolo, že je to dosť pálivé. Ako verný odporca mierne pikantného kečupu, z ktorého mi hneď stiahne hrdlo, som kukla na frajera s otázkou Challenge? Vediac o mojej „znášanlivosti“ takých jedál si to Palino u mňa radšej 2x overil, no ja som už bola odhodlaná.
Nehľadiac na slová Šaniho „to máš trochu veľa“ – teda 3x3 mm na malíčku - som sa hrdinsky usmiala – že veď challenge - a následne nastala moja klinická smrť... Nie, neexistuje žiadne biele svetlo na konci tunela. Po asi 3 sekundách a pohľade na Palina mojou prvou myšlienkou bolo „kto nám zavolá záchranku“, lebo jeho výzor odpovedal môjmu zvierajúcemu sa hrdlu, exponencionálne zvýšenému počtu tekutín v oblasti hlavy a návalom tepla z oblasti Sahary.
Chvalabohu, že všetci najprv upriamili pozornosť naňho, mala som aspoň čas nastaviť dlaň na potok slín, ktoré sa nekontrolovateľne valili pravým ochrnutým kútikom. Nakoniec si asi všimli že nezívam ani neplačem od radosti, tak som sa rozhodla presídliť do núdzovej miestnosti pri umývadle, nevediac, čo ma ešte čaká. Fatálna chyba – dlane mi už nestačili, tak som cestou prehltla kúštik slín, na čo som vzápätí zakývala zjedeným chlebíčkom plaviacim sa na Captainovi a Cole. Škoda, také plytvanie. Ale verím, že som pomohla vykynožiť všetky potkany na sídlisku 3. Nie je zač, pani primátorka.
Po duševnom prerode som bola schopná pozrieť sa na Palina, ktorý mi rozkošne červený a s iskričkami vo vlhkých očiach podával pohár mlieka. Prisahám, prvý krát čo mi mlieko pri alergii naň spravilo dobre a dokonca aj chutilo. Napriek tomu, že by ma Lupin pri pohľade na moje oči so smútkom privítal v klube, moja tvár konečne nebola chorobne bledá ale nabrala vyštipkaný odtieň. Mysliac na zbrane hromadného ničenia som prišla k záveru, že všetci tí narušení samozvanci asi nikdy nekoštovali chilli - keď si tak teraz predstavím ako ten mini tanierik omáčky vyhubí polku sveta bez zničenia prírody a pamiatok a Obama s Putinom sa po otestovaní zbrane slziac objímajú nad misou (na čo média samozrejme napíšu, že plačú nad obeťami ich vojny a hľadajú spoločné riešenie na zastavenie vojenského priemyslu).
Znovuzrodená som sa vrátila do kaviarne a na ochotné ponúknutie tanierika s chilli som si nabrala na malíček druhýkrát (ten Robčov neveriaci pohľad stál zato). Dumajúc, čo s tým, som mrkla na Palina, ktorý si tiež sprdele vzal, no už to utieral do obrúska. Nežne som ho pohladila po líci chilli-malíčkom – vďaka čomu som si 100%tne istá, že si Pavol nikdy nepichne krokodíla – po tomto poláskaní vie, aké to je, keď vám odumrie polka hlavy. Samozrejme, on ako pravý gavalier mi nežnosti opätoval pohladením po perách, na čo som sa verne vrátila k umývadlu a o 2 minúty moje pery prekonali Pamelu Anderson (možno keby siahol nižšie, prekonám ju aj v niečom inom – aj keď to by chcelo toho chilli asi trošku viac).
Nechápem, že kozmetický priemysel ešte nevyužíva čaro tejto rastlinky - trošku pridať do balzamu na pery a netreba žiadny rúž, pery nadobudnú odtiene od červenej cez fialovo-ružovú a sú plné aj bez botoxu. Chladiac vodou som si to rozšírila na pol ksichtu a necítila už žiadne výčitky za to pohladenie po líci.
Neviem, či chcel Šani vyhubiť inštruktorov, alebo sa s vedúcim dohodli, že treba uvoľniť nejakú upchatú časť potrubia z lanového, ale na jeho chilli budem teda spomínať pekne dlho.
Najviac ma aj tak pobavila Ivka, keď mi asistovala pri mojej tretej návšteve núdzovej miestnosti, kde som si po pošúchaní svrbiaceho oka zachraňovala sietnicu od vyhorenia ... jej slová „toto je len taký koncentrát, poriadne chilli aj fajne chutí“ ma budú privádzať do nemého úžasu ešte dlho.
Namiesto poučenia len priateľská rada – ráno po manipulovaní s chilli si nešúchajte oči, aj keď ste si umyli ruky asi 20x... a polka vypáleného predlaktia po rannej sprche mi napovedá, že som si kúštik obtrela aj tam a že voda chilli netlmí, ale skôr rozširuje 5-násobne.
Oslava, lanové, chutné jedlo, pitie... Sprvoti nevenujúc pozornosť mini tanieriku s ďobkou omáčky, ktorú som pokladala za štýl worchestra, ma nakoniec zaujalo ako do toho naši chlapi máčajú len pidi-kúsok bagetky. Reakciou na moje zdvihnuté, na všetky strany trčiace obočie bolo, že je to dosť pálivé. Ako verný odporca mierne pikantného kečupu, z ktorého mi hneď stiahne hrdlo, som kukla na frajera s otázkou Challenge? Vediac o mojej „znášanlivosti“ takých jedál si to Palino u mňa radšej 2x overil, no ja som už bola odhodlaná.
Nehľadiac na slová Šaniho „to máš trochu veľa“ – teda 3x3 mm na malíčku - som sa hrdinsky usmiala – že veď challenge - a následne nastala moja klinická smrť... Nie, neexistuje žiadne biele svetlo na konci tunela. Po asi 3 sekundách a pohľade na Palina mojou prvou myšlienkou bolo „kto nám zavolá záchranku“, lebo jeho výzor odpovedal môjmu zvierajúcemu sa hrdlu, exponencionálne zvýšenému počtu tekutín v oblasti hlavy a návalom tepla z oblasti Sahary.
Chvalabohu, že všetci najprv upriamili pozornosť naňho, mala som aspoň čas nastaviť dlaň na potok slín, ktoré sa nekontrolovateľne valili pravým ochrnutým kútikom. Nakoniec si asi všimli že nezívam ani neplačem od radosti, tak som sa rozhodla presídliť do núdzovej miestnosti pri umývadle, nevediac, čo ma ešte čaká. Fatálna chyba – dlane mi už nestačili, tak som cestou prehltla kúštik slín, na čo som vzápätí zakývala zjedeným chlebíčkom plaviacim sa na Captainovi a Cole. Škoda, také plytvanie. Ale verím, že som pomohla vykynožiť všetky potkany na sídlisku 3. Nie je zač, pani primátorka.
Po duševnom prerode som bola schopná pozrieť sa na Palina, ktorý mi rozkošne červený a s iskričkami vo vlhkých očiach podával pohár mlieka. Prisahám, prvý krát čo mi mlieko pri alergii naň spravilo dobre a dokonca aj chutilo. Napriek tomu, že by ma Lupin pri pohľade na moje oči so smútkom privítal v klube, moja tvár konečne nebola chorobne bledá ale nabrala vyštipkaný odtieň. Mysliac na zbrane hromadného ničenia som prišla k záveru, že všetci tí narušení samozvanci asi nikdy nekoštovali chilli - keď si tak teraz predstavím ako ten mini tanierik omáčky vyhubí polku sveta bez zničenia prírody a pamiatok a Obama s Putinom sa po otestovaní zbrane slziac objímajú nad misou (na čo média samozrejme napíšu, že plačú nad obeťami ich vojny a hľadajú spoločné riešenie na zastavenie vojenského priemyslu).
Znovuzrodená som sa vrátila do kaviarne a na ochotné ponúknutie tanierika s chilli som si nabrala na malíček druhýkrát (ten Robčov neveriaci pohľad stál zato). Dumajúc, čo s tým, som mrkla na Palina, ktorý si tiež sprdele vzal, no už to utieral do obrúska. Nežne som ho pohladila po líci chilli-malíčkom – vďaka čomu som si 100%tne istá, že si Pavol nikdy nepichne krokodíla – po tomto poláskaní vie, aké to je, keď vám odumrie polka hlavy. Samozrejme, on ako pravý gavalier mi nežnosti opätoval pohladením po perách, na čo som sa verne vrátila k umývadlu a o 2 minúty moje pery prekonali Pamelu Anderson (možno keby siahol nižšie, prekonám ju aj v niečom inom – aj keď to by chcelo toho chilli asi trošku viac).
Nechápem, že kozmetický priemysel ešte nevyužíva čaro tejto rastlinky - trošku pridať do balzamu na pery a netreba žiadny rúž, pery nadobudnú odtiene od červenej cez fialovo-ružovú a sú plné aj bez botoxu. Chladiac vodou som si to rozšírila na pol ksichtu a necítila už žiadne výčitky za to pohladenie po líci.
Neviem, či chcel Šani vyhubiť inštruktorov, alebo sa s vedúcim dohodli, že treba uvoľniť nejakú upchatú časť potrubia z lanového, ale na jeho chilli budem teda spomínať pekne dlho.
Najviac ma aj tak pobavila Ivka, keď mi asistovala pri mojej tretej návšteve núdzovej miestnosti, kde som si po pošúchaní svrbiaceho oka zachraňovala sietnicu od vyhorenia ... jej slová „toto je len taký koncentrát, poriadne chilli aj fajne chutí“ ma budú privádzať do nemého úžasu ešte dlho.
Namiesto poučenia len priateľská rada – ráno po manipulovaní s chilli si nešúchajte oči, aj keď ste si umyli ruky asi 20x... a polka vypáleného predlaktia po rannej sprche mi napovedá, že som si kúštik obtrela aj tam a že voda chilli netlmí, ale skôr rozširuje 5-násobne.
Odporúčame