Príbeh bezbrannej žaby s krútiacom momentom, ktorý nikdy nenastal, ale pokračuje. Jednoducho povedané, chcel som sa jej zbaviť za každú cenu, aj keď srdcu mi bola blízka. Chcel som, aby si s ňou aj iní ľudia užili to čo ja a neboli v živote ukrátení o niečo tak úchvatné.
V tom čase mi známy navrhol, že mi predá Škodu Fábiu ročník 2004, ktorá podľa neho reálne začala behať po cestách až niekedy v roku 2007 tuším (+- 9 rokov). Konkrétne povedal, že mu mám dať svoju Žabu + 1000e a dostanem Fabku v top stave.
Musím sa priznať, že ŽABA bola v tom čase už po fyzickej stránke v dosť kritickom stave, pretože od neúspešného *** kšeftu po tento ďalší, si prežila ďalšie náhodné stĺpy, zbytočne úzke parkovacie miesta a dokonca sa podarila aj jedna akčná havárka, ktorá ale bola aj celkom úsmevná.
Šiel som raz tak hrať na jednu školu (výchovný koncert) a keďže nás bolo viac, šli sme na 2 autách. Predo mnou kamarát na pickupe, naložený jak Bulli kebab XXL, 4 osoby v aute a za nim ja na ŽABE s nemenovanou speváčkou Simonou.
Šli sme tak 90tkou mimo obce (možno to bolo len 50, ale chcem, aby ste pri čítaní cítili aj vietor vo vlasoch) a tu zrazu hľa na krajnici nejaký pokrivený dedko kýve rukou (alebo sa len prehrabával v plešine). Ako sme tak na neho pozerali a aj odkývať sme chceli so Simonou, nevšimol som si, že kamarát na tom pickupe zabrzdil, pretože sa zľakol, že mu dedo kýve, aby zastavil.
Neviem, či tomu môjmu kamarátovi preplo a myslel si, že sa dedo chce zasamovraždiť, keď sa mu v tom veku aj tak už neoplatilo kupovať trvanlivé mlieko, ale zastavil. Ja som si to jeho prudké zabrzdenie všimol až vtedy, keď som bol tak 4 metre pred nim. To som ešte stihol vytočiť volant pokiaľ servo dovolilo, ale aj tak som mu zobral celý bok, aby sa nepovedalo.
Nikomu sa nič nestalo, dokonca sme sa usmievali, že ako deckám na škole, kam sme sa chystali, povieme o tejto krásnej príhode dvoch zblúdilých áut a dedovi na sklonku svojho života. Ja som však mal celý pravý bok tiež pekne vytunovaný. Blatník sa tváril, že je puzzle, svetlo sa posunulo k stieračom, veď prečo si nepokecať, atď. Avšak, obaja sme boli pojazdní, tak sme sa pohli ďalej, zahrali sme na škole a šli domov.
Mám 90 ročného deda, ktorý síce nevidí, ale za to ani nepočuje. Je to starý tunér. Povedal, že mi auto dá dokopy a čo on povie, to aj dodrží. Ja som objednal blatník z internetu, čuduj sa divu, prišiel mi fakt blatník na Renátu Natháliu, ale z tej novšej verzie. Ak poznáte trošku tie vozíky, tak viete, že stará žaba má iné svetlá ako novšia, takže predná časť blatníku nesedela...ale vôbec...
Pre deda žiadna prekážka, zobral flexu, prepílil starý blatník na polovicu, nový na polovicu a spojil ich kilom gitu, lepidlom na podlahy a prebrúsil šmirgľom. Z pivnice vytiahol červenú farbu na ploty a blatník zamaľoval, nech tak nekričí :) Blatník nekričal, on priam plakal. Ale mne to bolo jedno, ja som bol rád, že sa dedo zabavil a ja môžem jazdiť ďalej. Vtedy mi na výzore-vzhľade-vonkajšej kráse nejako nezáležalo a mobilné telefóny aj tak nemali ani kameru na selfie.
Ale vrátim sa teda k tej výmene a predaju ŽABY.
Dohodli sme sa so známym na stretnutí, kde mi predvedie Fabku v plnej kráse - oslnivo žltá, všetko menené - od vodiča, cez vodu v ostrekovačoch až po maďarské forinty na eurá. Avšak, zrazu z ročníka 2004 to bol ročník 2002, elektrické sťahovanie okien a klíma ostali v zápche niekde na Sečovskej a dokonca aj výkonovo bola táto Fabka pozadu oproti ŽABE GTR 3000.
Lenže, ja mám takú divnú vlastnosť, že keď niečo chcem, na niečo sa teším, chcem to hneď...aj za cenu, že to nie je také ako som si predstavoval. Normálne som mu dal svoju ŽABU, doplatil VAN TAUZEND JURO a zobral som slniečkovú Fabku domov.
Po týždni mi odišla spojka, veď prečo nie, keď bola nová. Nechala ma v štichu pekných 80km od domova. Buchol som sa po vrecku, dal som to spraviť, ale to, že som sa do Auparku dostal iba manuálnym sťahovaním okien, to som nepredýchal :) V aute nebolo, okrem mojej skúšačky na prúd, nič na elektriku.
Skúsil som teda po krátkom čase hodiť Škodu Fábiu SUNFLOWER VERŽN na bazoš, od srdca som tam napísal cenu 2100e a už som len čakal. Čuduj sa svetu, hneď telefonát, mladá baba od Spiša, auto do práce potrebovala, tak reku, či môže prísť pozrieť. Dohodli sme termín a aby som ju ešte viac namotal na Fabku, rozhodol som sa preleštiť auto jak pán.
V tých časoch som o prostriedkoch na čistenie auta počul iba v kuloároch, tak som sa rozhodol, že to dám s nejakými domácimi leštidlmi typu technický benzín. Ten som presne aj našiel a použil.
Spočiatku vyzeralo, že špina ide krásne dole, ale čím viac som leštil, tým viac som mal pocit, že spolu so špinou mi na handre ostáva aj akosi veľa žltej farby. Áno, dobre ste si domysleli - keď na hodine chémie spomínali, že riedidlá sú zároveň aj rozpúšťadlá, ja som vtedy asi kreslil grafitty na zadnú stranu knihy. Lak z auta sa mi pred očami vytrácal - paradoxom ale bolo, že v tme to až tak nebilo do očí. Keď som si to uvedomil, prestal som leštiť a odniesli si to iba dvere na vodičovej strane.
S babou sme sa teda stretli, snažil som sa ju dostať niekam do tieňa a pozornosť som upriamoval na novú spojku, málo najazdených km, hlavne ju dostať od "leštených" častí auta. A aj tak bolo, páčilo sa jej všetko, previezli sme sa, ručne stiahli romanticky okná, dohodli sme sa a legenda hovorí, že Fábia brázdi spišské cesty dodnes.
Toľko príbeh zo života jedného autičkára, teda mňa :)
Dnes sedím v Ninja Golfe, sťahujem si okná tlačidlami a háro mi veje vo vetre jak plešatému košeľa kolo pásu.
