Kde najčastejšie trávia Slováci dovolenku? No predsa na Malte. Alebo na maľovke. Tak ako poslucháčka Teri: „Ahojte.. rada sa s vami podelím s mojou skúsenosťou z tohto týždňa. Je to trochu dlhé, ale inak sa to nedalo napísať.“
DENNÍK NESPOKOJNÉHO ZÁKAZNÍKA
aneb
ADRENALÍN - NAJLEPŠIE SPESTRENIE DOVOLENKY
MAĽOVKA.
aneb
ADRENALÍN - NAJLEPŠIE SPESTRENIE DOVOLENKY
MAĽOVKA.
Deň prvý
Sobota.
Máme dva dni na odpratanie obývačky, kuchyne, schodiska, chodby a kúpeľky, ktoré chceme dať vymaľovať v pondelok. Pohoda. V sobotu poobede začíname vypratávať. Máme to prešpekulované. Máme to za dve hoďky spravené. Ďalej pracujeme na záhradke a v altánku.
Deň druhý
Nedeľa.
Boží deň. Takže nepracujeme, ani nemusíme, keďže sme v sobotu boli šikovné a mali sme aj malé pomocníčky. Večer vypraceme posledné veci, ktoré sme dovtedy potrebovali. Naťahujeme kartóny na zem a ostatné veci poprikrývame plachtami, fóliami a novinami.
Deň tretí
Pondelok.
Majstri prichádzajú o ôsmej ráno. Kúpelkové okno sa im vôbec nepáči. Vraj sa s ním budú hrať dva dni. Jeden sa s ním teda hrá. Druhý nanáša penetrák na steny.
Pýtame sa, či treba oblepiť vypínače a zástrčky, a všetko okolo stien. Odpoveď neprichádza. (Myslíme si, že to teda spravia) Pýtame sa, či im pustíme rádio. Odpoveď neprichádza.
Lamentujú, že zelenej farby je málo.
Lamentujú, že je slabé svetlo na malovku.
Lamentujú, že na stenách sú diery po klincoch.
O jedenástej je okno hotové, penetrák natretý. Na 180 metrov štvorcových dva litre penetráku. Kto šetrí, má za tri. "10 litrová bandaska postačí na 25 metrov štvorcových po zriedení" - píšu v návode na použitie. Ale čo tí vedia o živote... Vraj musí schnúť 24 hodín, takže o jedenástej odchádzajú.
Deň štvrtý
Utorok.
Majstri prichádzajú o ôsmej ráno. Nanášajú zelenú farbu na steny a plafón. Dokonca aj tam, kde má byť oranžová farba.
Lamentujú, že sme sa urazili, že včera odišli o jedenástej. Farba je dokonca aj tam, kde nemá byť. Hlavne tam. Lamentujú, že zelenej farby bude málo. Pritom sami merali, koľko akej farby máme kúpiť. Ach.
Natierajú oranžovou farbou steny na schodisku. A schody. Buď nechtiac, alebo ako odplatu za to, že sme sa urazili. Po namaľovaní prasknutých stien na schodišti lamentujú, že to budú musieť spraviť. (po namaľovaní?)
O druhej, pri fajčiarskej na balkóne, lamentujú. Natrú druhý krát plafón. O štvrtej odchádzajú.
O štvrtej aj desať minút prichádza maminka domov, a chytá infarktové stavy. Pýta sa do telefónu, prečo sú oranžové steny zelené. Vraj to premalujú na oranžovo, však farbu dokúpime... Jááj jasné.... Pýta sa, koľko krát je obývačka natretá. Vraj dvakrát. Ach. Skazený večer vidinou víkendu stráveného drhnutím všadenafŕkanej farby.
Lamentujeme, že sme si to nespravili sami.
Deň piaty
Streda.
Majstri prichádzajú o ôsmej urazení, že sme im neverili, že obývačka je dvakrát natretá. Myslím si, že asi neznesú kritiku. Aj keď oprávnenú a povedanú naozaj veľmi mierne a milo.
Lamentujú, že sa k nim správame ako k 15 ročným deťom a že v takom prostredí nebudú pracovať.
Lamentujú, že keby vraj vedeli, ako vyzerajú naše steny, najmä v oblasti krbu, povedali by, že to nebudú malovať.
Pýtam sa, či predtým, než sa dohodli, že budú malovať naše steny, neprišli pozrieť, ako naše steny vyzerajú. Kričia. Oznamujem, že som sa spýtala obyčajnú otázku. Odpovedali, vraj boli pozrieť naše steny, ale bola tu tma ako v rohu. Ďakujem za odpoveď.
Lamentujú.
Kričia.
Vraj sme mali steny v hroznom stave. Nabudúce ich zavoláme, keď budeme mať steny v takom stave, že ich ani netreba maľovať. Radšej som si to nechala pre seba.
Balia sa a odchádzajú.
Vraj v takomto prostredí pracovať nebudú, keď ich obviňujeme, že to maľovali len raz. Pýtam sa, čo máme robiť s ich rozrobenou prácou. Odpoveď neprichádza.
Maminka odchádza napísať na obchod, že bude zatvorené. Chystám sa na malovku. Stojím na chodbe a bezmocne pozerám sa na tú spúšť. Čo ja s tým?
Voláme kamarátovi, majstrovi, či nám nepríde vysvetliť postup.
Majster prichádza.
Smeje sa.
Chytá sa za hlavu.
Pýta sa, prečo je všetko flakaté.
Smeje sa, chytá sa za brucho.
Pýta sa, prečo je všetko zas.ané od farby.
Že to ešte nevidel.
Chytáme sa za hlavu.
Lamentuje.
Vraj máme poumývať to, čo mali majstri zalepiť (vypínače, zástrčky a pod.) a príde to spraviť. Je nám ľúto, že otec 4 detí musí svoje voľné chvíle tráviť u nás, a opravovať prácu druhých ludí.
Umývame po malovke.
Pred malovkou.
Lamentujeme.
Sobota.
Máme dva dni na odpratanie obývačky, kuchyne, schodiska, chodby a kúpeľky, ktoré chceme dať vymaľovať v pondelok. Pohoda. V sobotu poobede začíname vypratávať. Máme to prešpekulované. Máme to za dve hoďky spravené. Ďalej pracujeme na záhradke a v altánku.
Deň druhý
Nedeľa.
Boží deň. Takže nepracujeme, ani nemusíme, keďže sme v sobotu boli šikovné a mali sme aj malé pomocníčky. Večer vypraceme posledné veci, ktoré sme dovtedy potrebovali. Naťahujeme kartóny na zem a ostatné veci poprikrývame plachtami, fóliami a novinami.
Deň tretí
Pondelok.
Majstri prichádzajú o ôsmej ráno. Kúpelkové okno sa im vôbec nepáči. Vraj sa s ním budú hrať dva dni. Jeden sa s ním teda hrá. Druhý nanáša penetrák na steny.
Pýtame sa, či treba oblepiť vypínače a zástrčky, a všetko okolo stien. Odpoveď neprichádza. (Myslíme si, že to teda spravia) Pýtame sa, či im pustíme rádio. Odpoveď neprichádza.
Lamentujú, že zelenej farby je málo.
Lamentujú, že je slabé svetlo na malovku.
Lamentujú, že na stenách sú diery po klincoch.
O jedenástej je okno hotové, penetrák natretý. Na 180 metrov štvorcových dva litre penetráku. Kto šetrí, má za tri. "10 litrová bandaska postačí na 25 metrov štvorcových po zriedení" - píšu v návode na použitie. Ale čo tí vedia o živote... Vraj musí schnúť 24 hodín, takže o jedenástej odchádzajú.
Deň štvrtý
Utorok.
Majstri prichádzajú o ôsmej ráno. Nanášajú zelenú farbu na steny a plafón. Dokonca aj tam, kde má byť oranžová farba.
Lamentujú, že sme sa urazili, že včera odišli o jedenástej. Farba je dokonca aj tam, kde nemá byť. Hlavne tam. Lamentujú, že zelenej farby bude málo. Pritom sami merali, koľko akej farby máme kúpiť. Ach.
Natierajú oranžovou farbou steny na schodisku. A schody. Buď nechtiac, alebo ako odplatu za to, že sme sa urazili. Po namaľovaní prasknutých stien na schodišti lamentujú, že to budú musieť spraviť. (po namaľovaní?)
O druhej, pri fajčiarskej na balkóne, lamentujú. Natrú druhý krát plafón. O štvrtej odchádzajú.
O štvrtej aj desať minút prichádza maminka domov, a chytá infarktové stavy. Pýta sa do telefónu, prečo sú oranžové steny zelené. Vraj to premalujú na oranžovo, však farbu dokúpime... Jááj jasné.... Pýta sa, koľko krát je obývačka natretá. Vraj dvakrát. Ach. Skazený večer vidinou víkendu stráveného drhnutím všadenafŕkanej farby.
Lamentujeme, že sme si to nespravili sami.
Deň piaty
Streda.
Majstri prichádzajú o ôsmej urazení, že sme im neverili, že obývačka je dvakrát natretá. Myslím si, že asi neznesú kritiku. Aj keď oprávnenú a povedanú naozaj veľmi mierne a milo.
Lamentujú, že sa k nim správame ako k 15 ročným deťom a že v takom prostredí nebudú pracovať.
Lamentujú, že keby vraj vedeli, ako vyzerajú naše steny, najmä v oblasti krbu, povedali by, že to nebudú malovať.
Pýtam sa, či predtým, než sa dohodli, že budú malovať naše steny, neprišli pozrieť, ako naše steny vyzerajú. Kričia. Oznamujem, že som sa spýtala obyčajnú otázku. Odpovedali, vraj boli pozrieť naše steny, ale bola tu tma ako v rohu. Ďakujem za odpoveď.
Lamentujú.
Kričia.
Vraj sme mali steny v hroznom stave. Nabudúce ich zavoláme, keď budeme mať steny v takom stave, že ich ani netreba maľovať. Radšej som si to nechala pre seba.
Balia sa a odchádzajú.
Vraj v takomto prostredí pracovať nebudú, keď ich obviňujeme, že to maľovali len raz. Pýtam sa, čo máme robiť s ich rozrobenou prácou. Odpoveď neprichádza.
Maminka odchádza napísať na obchod, že bude zatvorené. Chystám sa na malovku. Stojím na chodbe a bezmocne pozerám sa na tú spúšť. Čo ja s tým?
Voláme kamarátovi, majstrovi, či nám nepríde vysvetliť postup.
Majster prichádza.
Smeje sa.
Chytá sa za hlavu.
Pýta sa, prečo je všetko flakaté.
Smeje sa, chytá sa za brucho.
Pýta sa, prečo je všetko zas.ané od farby.
Že to ešte nevidel.
Chytáme sa za hlavu.
Lamentuje.
Vraj máme poumývať to, čo mali majstri zalepiť (vypínače, zástrčky a pod.) a príde to spraviť. Je nám ľúto, že otec 4 detí musí svoje voľné chvíle tráviť u nás, a opravovať prácu druhých ludí.
Umývame po malovke.
Pred malovkou.
Lamentujeme.
---------------------
PS: lamentovať - nahlas prejavovať žiaľ, nespokojnosť, bolesť ap., horekovať, bedákať, nariekať; ponosovať sa: l. nad nešťastím;
PS: lamentovať - nahlas prejavovať žiaľ, nespokojnosť, bolesť ap., horekovať, bedákať, nariekať; ponosovať sa: l. nad nešťastím;