Toto bola jazda života. Píše Lukáš:
„Čaute, posielam nedeľnú príhodu“
„Čaute, posielam nedeľnú príhodu“
Bola nedeľa, 6.novembra. Sychravé upršané počasie, keď by človek ani psa vonku nevyhnal. Presne na tento deň mi vyšla v mojom zamestnaní smena. Práca v taxislužbe je veľmi zaujímavá a zároveň nebezpečná a psychicky náročná. V nej však spoznáte množstvo zaujímavých ľudí, množstvo zaujímavých ľudských príbehov.
Čas 18:35. Dispečer mi zavolal a poslal ma na Komenského ulicu v Michalovciach Spočiatku úplne normálna, bežná zákazka, akých máme v práci stovky.
Prišiel som na dispečerom poslané miesto.
Z vchodu vyšla pani v strednom veku, s kufrom a kabelkou. Ako správny džentlmen som jej samozrejme s kufrom pomohol a naložil jej ho do kufra. Pani sa vedľa mňa usadila, česko - východniarskym prízvukom sa pozdravila.
"Kam to bude pani?" - spýtal som sa prvú a základnú vetu v mojej profesii.
Odpoveď tejto inak veľmi milej a príjemnej pani ma šokovala a šokovala by asi všetkých taxikárov v našej krajine. Posúďte sami:
"Poprosím. NERATOVICE, okres Mělník, asi 20 km severozápadne od Prahy."
Bol to šok a zároveň životný zážitok. 734 kilometrová štreka, ktorá z Michaloviec do Prahy trvala presne 9 a pol hodiny. Asi po 90 minútovom zdriemnutí si priamo v taxíku na parkovisku pri nákupnom stredisku Billa, keď ste pre miestnych "domorodcov" pôsobili ako riadna exotika, som sa rozhodol vrátiť sa naspäť domov.
Šťastný návrat do Michaloviec z Prahy bol v pondelok vo večerných hodinách okolo 18:45. Čiže 1500 kilometrov bolo zvládnutých za 24 hodín.
Perlička na záver:
Benzínka za Prahou, idem tankovať plyn. Pri platení sa ma miestny pumpár pýta:
"Múžu se něco zeptat? Vy jako jedete tímhle modrym taxíkem až od Michalovcu? Vždyť to je až na Ukrajine! Vy jste se snad pomát né?“
Moja odpoveď v rýdzej zemplínčtine, nakoľko som nemal chuť na žarty, bola takáto:
"Chlope ne, ja še nepomát. Ale pomatnu še jak mi nenatankuješ plyn, ktorý mi práve došol, bo me čeka 700 km na Ukrajinu."
Dôkaz namiesto sľubov:
Čas 18:35. Dispečer mi zavolal a poslal ma na Komenského ulicu v Michalovciach Spočiatku úplne normálna, bežná zákazka, akých máme v práci stovky.
Prišiel som na dispečerom poslané miesto.
Z vchodu vyšla pani v strednom veku, s kufrom a kabelkou. Ako správny džentlmen som jej samozrejme s kufrom pomohol a naložil jej ho do kufra. Pani sa vedľa mňa usadila, česko - východniarskym prízvukom sa pozdravila.
"Kam to bude pani?" - spýtal som sa prvú a základnú vetu v mojej profesii.
Odpoveď tejto inak veľmi milej a príjemnej pani ma šokovala a šokovala by asi všetkých taxikárov v našej krajine. Posúďte sami:
"Poprosím. NERATOVICE, okres Mělník, asi 20 km severozápadne od Prahy."
Bol to šok a zároveň životný zážitok. 734 kilometrová štreka, ktorá z Michaloviec do Prahy trvala presne 9 a pol hodiny. Asi po 90 minútovom zdriemnutí si priamo v taxíku na parkovisku pri nákupnom stredisku Billa, keď ste pre miestnych "domorodcov" pôsobili ako riadna exotika, som sa rozhodol vrátiť sa naspäť domov.
Šťastný návrat do Michaloviec z Prahy bol v pondelok vo večerných hodinách okolo 18:45. Čiže 1500 kilometrov bolo zvládnutých za 24 hodín.
Perlička na záver:
Benzínka za Prahou, idem tankovať plyn. Pri platení sa ma miestny pumpár pýta:
"Múžu se něco zeptat? Vy jako jedete tímhle modrym taxíkem až od Michalovcu? Vždyť to je až na Ukrajine! Vy jste se snad pomát né?“
Moja odpoveď v rýdzej zemplínčtine, nakoľko som nemal chuť na žarty, bola takáto:
"Chlope ne, ja še nepomát. Ale pomatnu še jak mi nenatankuješ plyn, ktorý mi práve došol, bo me čeka 700 km na Ukrajinu."
Dôkaz namiesto sľubov: