Poslucháčka Alexandra nám cez víkend popísala, ako to vyzerá u nich doma, počas víkendového upratovania. Myslíme, že sa v tom nájdu mnohí: „Ahojte páni, len tak zo života, na pobavenie, aj keď mňa poráža.“

Dnes ráno (sobota) vravím mužovi, že by mohol konečne aj on povysávať (tak asi po roku), samozrejme prišla mala slovná výmena a tá skončila z jeho strany slovami: "Veď aj tak v domácnosti robím väčšinu"...no keby som pila kávu, tak máme vymaľované na "late", nastanie som pravé zbierala prádlo zo sušiaka (mimochodom pochybujem, že môj manžel vie, čo to tá divná vec je).

Nakoniec predsa len zobral vysávač a....povysával kuchyňu (vybral poistku zo zásuvky) vzal si tyčinku na prejedenie a vytiahol šnúru, aby si ju mohol zapojiť v kúpeľni (opäť vybral poistku - jaj, zabudla som, máme dve malé deti), povysával chodbu, vzal tyčinku, spotený, vybral vysávač zo zásuvky, pozrel sa v chodbe do zrkadla, vypol hruď a pochvalne zahmkal (chodí totiž cvičiť), išiel vysávať obývačku...to som ja medzi tým postlala, zvesila prádlo, dala prať ďalšie, pozbierala hračky, poutierala zrkadlá, poličky, stôl, stolík, drez, nachystala malej veci k babke a....už sa presúval do  detskej, ale tam zatiaľ naša ročná dcéra porozhadzovala knižky, tak mu vravím "nechaj tak, keď ich pozbieram, povysávam"....tak som zdvihla knižky, povysávala detskú a spálňu!!!!, podávala naspäť všetky detské poistky, aj tie "jeho", napravila lištu, ktorú odrazil pri vysávaní, obliekla sa, obliekla malú a že ho čakáme dole pri aute...

Ale veď ja ho milujem, no ktorý iný muž by robí väčšinu domácich prác?!