Aj ty sa rozprávaš so svojim domácim maznáčikom? Či už je to otázka „Chýbal som ti?“, keď sa po celom dni vrátiš domov, alebo otázka „Chutila ti večera?“, robí to snáď každý z nás, kto má doma zvieratko. Nemusíš mať starosti. Najnovší výskum totiž dokázal, že to nie je ničím abnormálnym alebo dokonca nesprávnym. 



Rovnako, ako sme sa v detstve rozprávali so svojimi hračkami, je v dospelosti prirodzené hovoriť so svojimi psami, mačkami alebo inými zvieratami. Dokazuje to našu túžbu po spoločnosti a sociálnom kontakte. Tento zvyk, tzv. antropomorfizmus, je prenášanie ľudských vlastností na zvieratá alebo iné objekty. 



Profesor Nicholas Epsey z univerzity v Chicagu vysvetľuje: „Často dávame mená napríklad svojmu autu, obľúbenej hračke. Často si myslíme, že napríklad naša mačka je drzá alebo sa svojmu autu prihovárame, aby naštartovalo. Je to vedľajší znak toho, že máme aktívne a inteligentné sociálne poznanie, máme mozog, ktorý je schopný vidieť a vnímať myšlienky."



Keď si to teda zhrnieme: ak sa prichytíš pri tom, že hovoríš na svoje zvieratko, znamená to, že máš naozaj pôsobivú predstavivosť a je to znakom tvojej vysokej inteligencie.