Prieliv Arthur Kill, oddeľujúci New York a New Jersey, je už pekných pár rokov domovom približne tridsiatky lodných vrakov, odsúdených k postupnej záhube. Pôvodne to pritom má byť presne naopak.  Namiesto hrdze sa do lodí majú za 2. svetovej vojny zahryzávať ruky robotníkov. Kovové kolosy majú mať nový zmysel života - byť rozobrané a materiál z nich potom slúžiť vojnovým účelom. Ľudia tak v dobrej viere zaplnia miesto dosluhujúcimi plavidlami, pracovníci ale podcenia ich počet a prestanú stíhať. Nabúrané remorkéry, nákladné člny alebo trajekty preto začnú pustnúť, hrdzavieť a rozpadať sa. Niektoré z nich sú pritom celkom cennými historickými artefaktmi.

Dnes je okolo areálu plot a verejnosť sem má vstup zakázaný. Mnohým ľuďom je však varovná ceduľa ukradnutá, a tak je možné na rozpadajúcich sa torzách čas od času zahliadnuť pohybujúce sa postavy s fotoaparátmi v ruke. Neodradí ich ani fakt, že z niekoľkých vrakov stále uniká palivo, oleje a ďalšie látky.