„Každý nejako oslávil SNP, tak vám prikladám môj príbeh z diaľnice R1.“ Takto začína svoju správu poslucháč Marek. Včera, cez sviatok, sa mu na R1 pokazilo auto. A vtedy to celé začalo...

-----------------------------------------------------------------------------------------------
2:31 v noci na diaľnici vám skape auto aj s prívesom, vyvrie voda a vytečie komplet všetka chladiaca kvapalina. Poviete si, paráda. Vystúpite z auta, dáte si vestu, umiestnite výstražný trojuholník a idete sa tváriť, že opravíte mercedes. Bohužiaľ, po otvorení kapoty a doliatí kvapaliny sa pod autom spraví akurát väčšia kaluž a zistíte, že servisák z vás nebude.

Tak a začína radosť, ste na diaľnici neďaleko Nitry s automatom a netušíte, čo robiť, keď je sviatok. Odťahovka by vás aj odtiahla, no nemá možnosť odtiahnuť automat, plus kde vás ma odtiahnuť??  Nič, zmorený volám otcovi, čo robiť, však rodičovské pudy a znalosti sa nezaprú, no nočná hodina a plastový mercedes nepomáha.

Volám 112, či mi nevedia pomôcť, pani ma spojí s diaľničnou políciou, no Semir Gerkham nepríde, lebo táto diaľnica nie je ich rajón, mám volať inam. Volám, no bohužiaľ, nikto nedvíha ani po tretíkrát.

Zúfalosť, zima, bezmocnosť. Googlim.

Nápad. Nechám auto vychladnúť a pôjdem kúpiť kvapalinu. Zúfalo volám nitrianske taxíky. Z 10tich zdvihne jeden a povie, že minimálne budem čakať 45 min. Pešo na čerpačku je to 34. Bežím, len ja, skoro spln a reflexná vesta popri diaľnici.

S jazykom šnurujem šnúrky, no dobehnem na Čerpačku a pýtam si kvapalinu. Predavačka netuší, čo chcem, hľadám. Nájdem a platím. V kútiku duše dúfam, že mi zavolajú taxík. Bohužiaľ, čakačka na taxík v noci v Nitre 45 minút stále.

Bežím, mávam a skúšam stopnúť 16 áut intenzívnym mávaním. Bohužiaľ, bežím len ja a 5l kvapaliny. Spln mi svieti na cestu.  Po intenzívnom maratóne sa cítim ako pred porážkou. Mercedes na mňa stále čaká, žije.  Lejem kvapalinu a kto by to povedal, vychladnutie nepomohlo.

Zúfalosť sa dá krájať a už aj strach. Autá okolo idú tak, ako by nás nevideli.
Opäť je tu čas na 112 a pokecanie so Semirom. Semir posiela kolegov, aby nás aspoň nikto nezrazil. Neuveríte, ale po ďalších 50 minútach patrola prišla a konečne bliká za mňa. Cítim sa bezpečne.

Volám už aj do Čiech s poisťovňou, či mi nevedia vybaviť nejaký odťah. Diktujem špz, počet ľudí v aute, rozmery auta, prívesu, topánok a dĺžku vlasov. Oprašujem moje znalosti Češtiny. Jó jako, víš jako...

Konečne dobrá správa, mám odťah, ale vlastne kam? Štátny sviatok, servis ani náznak zdvihnutia. Improvizujem.

Príde Jožo Ťahač, on mi poradí, však to robí dennodenne.  Za krásnych blikačiek prichádza, skoro spln odchádza svitá.  Prvá otázka, kam to bude? S bezmocnosťou a znalosťou Nitry sa len zasmejem a chcem radu.  Odpoveď nevyzerá ružovo. Po naložení, Jožo Ťahač rozhodol za mňa. Odchádzame. Len my, východ Slnka a smutný mercedes a príves.

Auto je pred servisom a nás Jožo Ťahač odvezie aspoň na stanicu.
Mechúr mi ide roztrhať. Nitra s novou stanicou má ale wc mimo provoz. Nevadí, niečo obštím. Kupujeme lístok cez net, paráda. Po 45 min bus prichádza, ukazujeme lístky, no bohužiaľ, systém ich neeviduje. Kupujeme nové a konečne do BA.

Spím. Bratislava ma víta 8:30. Trolejbusy nejdú, bohužiaľ, trafikon je asi starý.  Idem dom ako bezďák, cítim, ako smrdím.  Domov sladký domov, hádžem sprchu a idem si požičať auto na cestu do Nitry.
Čo bude ďalej?

Otázka, to fakt neexistuje nonstop normálna odťahovka a nejaký servis, alebo aspoň normálne info v krajských mestách?