veľmi ma mrzí to ako som sa k tebe choval. Vtedy som si to neuvedomil ako ti svojim chovaním ubližujem. Teraz si to uvedomujem a mrzí ma to.

Ďakujem, že sa o nás tak stará a máš pravdu, mali by sme chodiť domov keď povieš...

Ďakujem, že perieš, varíš, umývaš riad, utieraš riad, opravuješ veci, vychovávaš nás, kupuješ jedlo, oblečenie a to čo potrebujeme...

Mrzí ma to ako som sa choval, asi to bol len nahromadená krik a hnev, ktorý zo mňa odišiel bohužiaľ pri tebe...

Už to viem, že nám chceš iba dobre, učíš nás veľa dobrého, brávaš nás na výlety a veľa ďalšieho...

Určite ťa to veľa bolí keď na teba začnem kričať, veď ja si to zažijem, keď budem rodič...

A želám ti dobrú noc.

PS: Mám ťa strašne rád