Poslucháč Milan sa pustil do letného upratovania. Na rad prišli aj rôzne dokumenty a papiere. Medzi nimi našiel aj toto. Oznámenie o tom, ako ho v roku 1996 vylúčili zo školy. Ten dôvod je viac než zaujímavý: „Našiel som v papieroch. Tak Vám preposielam. Nebolo to presne ako píšu, ale chytili mňa.“

Na otázku, ako to teda presne bolo, Milan odpísal:

„Do učebne nemčiny sa chodilo cez prvácku triedu. My ako druháci sme večne tým prvákom niečo vyviedli. V tom čase bol v móde slzotvorný sprej. Vždy keď sme išli na nemčinu a prechádzali sme cez ich triedu, tak tam niekto z nás len tak trošičku strekol z toho slzáku. V ten deň to vyšlo na mňa. Samozrejme, na prvácku hodinu chvíľku po tom, ako som to spáchal, prišla vyučovať zástupkyňa riaditeľa. Tá bola najväčšie zviera na škole. Všetci sa jej báli. Tak vletela do tej učebne nemčiny a začala “Kto to bol?!” My všetci ako partizáni ticho. Tak sa spýtala ešte raz. Zase ticho. Prešla do útoku a začala sa vyhrážať, že všetci mame dvojku zo správania. My zase všetci ticho. Po troch minútach jej vyšetrovania som sa priznal, lebo som nechcel, aby mali všetci zníženú známku. Keď videla, ako sa hlásim k činu, tak ma zobrala do riaditeľne za pánom riaditeľom. Ten nadiktoval sekretárke znenie tohto listu. A pani zástupkyňa mi k tomu pribalila nie dvojku zo správania, ale rovno trojku. A samozrejme vyučovanie pokračovalo ďalej...“