Takúto rozprávku sme tu ešte nemali. Písal Michal: „Možno ste už videli, možno nie, tak posúvam: „Rozprafka o tym čomu še na Slovensku ňekradňu ľetadla“

Pondzelek:

Ukradli sme ľetadlo na letisku vof Košicoch a pasažieri buľi rukojemnici . Žiadame miľion dolároch a ľet do Mexika!

Utorek:

Čekame na reakciu vlády. Vypili sme sebe s pilotamy.Aj pasažiery vycahli svojo zásoby. Vypili sme sebe s pasažiermi. Aj piloci sebe s ňima vypili!

Streda:

Prišol mediátor. Privezol borovičku. Vypili sme sebe a mediátorom, pilotamy a aj s pasažierami. Mediátor bars pyta, žeby sme vypuščili polovicu rukojemnikov. Vypušcili sme ich. A co tam po nich! Aspoň še nam zvýši vecej paľenky

Štvartek:

Rukojemňici še vracili zo zasobami borovičky. Šalabango bulo do rána. Vypušcili sme druhu polovicu rukojemníkov i pilotoch.

Piatek:

Druha polovica rukojemníkov aj piloci še vraciľi z borovičku. Došikovali calu tlupu znamych a daľse šalabango do rana.

Sobota:

Do ľetadla prišol sám najvyšší z letiska, v ruke borovička a šalabango do pondelka.

Pondzelek:

Do ľetadla prichádza čoraz vecej ľudzi s paľenku. Už sú tu hasiče, policajti dokonca jakaške vojaci.

Utorek:

Už ňemame sily. Chceme še vzdac a uvoľnic ľetadlo. Šéf letiska ňesuhľaši. Za pilotom prišla rodzina z Popradu. Z borovičku!

Streda:

Vzdávame še! Rukojemnici suhlaša s tým že nas vypušča, ked im sľubime že vybavíme borovičku. Nikda vecej žadné ľetadlo!!