Táto vlastnosť ma prenasledovala väčšinou v práci. Ale že sa to bude diať aj pri dieťati, s tým som nepočítala.
1. Spánková panika
Keď nespal dve hodiny, ako bežne zvykol, začala som vo vnútri stresovať: "Čo teraz, ako dlho vydrží hore? Kedy ho dám spať zas? Režim dňa a systém v keli..."
2. Cestovná panika
Keď som prvýkrát s Mišom cestovala k našim domov na stredné Slovensko - na legendárne Dubové (my nehovoríme, že bývame "V Dubovom", ale "NA Dubovom") - šla som rovno na 10 dní. Mišo mal asi 6 týždňov a ja som mu tašku balila už 4 dni pred odchodom (oblečko, plienky, monitor dychu, jeho mojkacie hračky, teplomer... no všetko, čo som denne používala). Mal zbalené 2 kufre!!! (4-kilové dieťa, ktoré iba ležalo - malá sushi rolka!). Asi som si myslela, že idem na opustený ostrov, kde obchod, kde by som prípadné chýbajúce veci vedela dokúpiť, nenájdem.
3. Kojaca panika
Kedy mám kojiť? Pred odchodom na cestu, aby v aute spal? Nebude mu zle, keď ho naštopem? A čo keď sa zobudí v aute a bude chcieť jesť? (lebo autom sa nedá zastať, vybrať ho z autosedačky a nakŕmiť na zadnom sedadle.....)
