Ja, ako žena, čo chodila ráno do roboty a večer sa z nej vrátila, vždy som sa smiala kamoškám - už mamám - ktoré používali slová ako "kvások", "prikrmujem kvások", "umrel mi kvások". Nevedela som, či im preplo, robia si srandu alebo sa len veľmi preveľmi nudia.
A teraz došlo aj na mňa. A priznám sa, ja netuším, prečo som to začala robiť, ale mám v pohári múku s vodou a čakám, čo to spraví. Neviem, nakoľko sa mám sama pred sebou cítiť trápne, lebo ani k tomu poháru, ani jeho obsahu zatiaľ žiadny vzťah nemám a nemá to ani meno (áno, moje kamošky tým veciam v pohároch dali aj mená).
Asi len mám potrebu dať mojím dvom chlapom niečo, čo sama urobím. Alebo mám pocit, že takto krajšie vytvorím teplo domova, keď bude doma voňať chlieb. Alebo sa len bohapusto na materskej nudím. Normálne mi je smiešne, keď toto píšem. Asi mi niekto počas pobytu na materskej dovolenke preprogramoval mozog. Ale zas nech nepôsobím jak nejaká romantická matka pluku, tak aj trochu hnusnejšej reality:
- Mišo mi dal hlavičku a jak mi klepli zuby, jasné, že sa mi odbilo z predného zuba (chvalabohu to nie je tak vidieť). To bola taká šupa, že mi zadunela celá hlava a mala som chuť mu v nejakej sebaobrane dať bombu, ale zase, nechcel mi to urobiť, chudák.
Takže čakám, kedy do niečoho tvrdšieho zahryznem a ten predný zub mi tam ostane. A stavím sa, že to bude práve pri mojom prvom romantickom kváskovom chlebíku, haaaaaaaa.

Dôkaz, že v tento deň mi naozaj preplo.