Prvý rok po pôrode som sa tak sústredila na Miša, že som absolútne prestala riešiť seba. (Ale neľutujem ani sa nesťažujem, aby ma niekto zle nepochopil. Nejak prirodzene sa to takto u mňa udialo a myslím, že nie som jediná mama, ktorá takto fungovala).

1. Začať cvičiť

Toto predsavzatie si dávam asi od 13-tich rokov a stále nič. Lebo ma to príšerne nebaví. Ale chodila som pár rokov na jogu, ale keď som čakala Miša, dala som si pauzu a minulý rok som bola na joge hrozne málo.  Som typ vyplašenej mamy, ktorá keď vidí, že jej decko trpí (pre zuby alebo pre prdy), nemám srdce od neho niekam odísť. A keďže Bohuško prichádza z roboty okolo 19:00-20:00 večer, vačšinou žiadne cvičenie ani nestíham. A ten typ cvičení, kde je dieťa s mamou ma absolútne neláka. Ja si chcem jogu užiť a nie sledovať Miša, ktorú časť miestnosti práve rozoberá.
Ale musím si zaklopať - zatiaľ sa mi každý týždeň darí ísť aspoň na jednu jogu. A minulý týždeň sa mi ešte podarilo ísť na pilates. Ale to som sa pomýlila - myslela som si, že pilates je taká oddychová light-ovečka. Ja hlúúúúúúpa!!! Po 5 minútach cvičenia som pľula krv a keď inštruktorka povedala: "Ok, rozcvička za nami, ideme na to!", som sa chcela rozplakať a odísť. Lenže v tej miestnosti boli zrkadlá a všetci by videli, že som to vzdala. A vedľa mňa to s prehľadom dávala asi 70-ročná madam - toto ma tak naštvalo, že som cvičila ako blázon do konca. No a čo, že som na druhý deň pre svalovicu nevedela Miša z postieľky vytiahnuť a ešte 4 dni potom som nevedela poriadne chodiť.
Nuž, som tučná a lenivá, tak mi treba a musím trpieť!

2. Začať piť viac vody

Áno, aj toto si musím pripomínať, lebo niekedy sa zabudnem a večer zistím, že som počas dňa vypila jeden pohár vody a 6 káv. Hlavne, že Miša nútim piť nonstop. Tu sa mi tiež darí 2-3 litre vypijem teraz (v tom už sú zarátané aj večerné 2 dcl vína).

3. Zmeniť stravu

Od pôrodu (čo už je rok a pol) sa mi asi zbláznili hormóny a po sto rokoch sa mi vrátil atopický ekzém. Rok a pol som skúšala všetky mastičky od doktorky, antibiotiká, liečiteľa s bylinkami, prestala som v dome používať chémiu a nič. Ruky krvavé jak šľak. Od nového roka som prestala jesť mäso a mliečne výrobky - úplne (nie, nenazývam sa vegánom, možno zajtra dostanem chuť na rezeň a dám si ho) a ekzém zmizol. Možno to nespôsobila zmena stravy, neviem, ale niečo zafungovalo a dobre je.

4. Dať si dokopy brucho

Po pôrode mám "pokazené brucho". Stále vyzerá ako v 6-tom mesiaci. Myslela som si, že veď dám mu čas, stiahne sa. Každá žena na to potrebuje svoj čas. Keď sa nestiahlo ani po pol roku, myslela som si, že som proste obyčajne tučná. Že to vycvičím nejak a diétkou dám dokopy. Nepodarilo sa.
Odborníčka na popôrodné bruchá mi povedala, že mám diastázu (to som vedela) a že moje brucho určite nie je v poriadku. V apríli k nej idem na týždňový kurz (skôr sa nedá, lebo má všetky termíny mega plné), kde sa mi pokúsi dať to brucho nejak dokopy.

5. Čítať viac kníh

Ku knihám sa dostanem vždy až o 22:00 večer v posteli. Minulý rok som prečítala max 5 kníh, za čo sa najviac hanbím (sama pred sebou), lebo predtým som 5 kníh prečítala za mesiac. Ale to som nemala na starosti život niekoho iného.
Je január a čítam už tretiu knihu - na dobrej ceste som.

6. Každý deň objatie

Vždy sme sa s Bohušom pred spánkom objali a dali si pusu alebo hocičo. Ale za posledný rok sme to fajne odflákli - ja som uspávala Miša, on neskoro z roboty, on unavený, ja unavená. Večer sme si šupli pusu - zo zvyku a spali sme.
Preto som tradíciu objatia opäť obnovila. A je to smiešne, lebo niekedy sa nám vôbec nechce objímať, ale MUSÍME. Lebo som si to tak vymyslela a je to najviac pekné! Naše objatie väčšinou končí výbuchmi smiechu (ja mám nakrémované ruky, on kŕč v lakti... furt niečo)

7. Chcem byť aj tento rok najlepšia mama a frajerka na svete!

Alebo aspoň žiť tak, že by sme sa nezabili a aby nám dobre bolo.
(Či sa mi to podarilo sa potom opýtajte Bohuška alebo Miša, keď začne rozprávať. Alebo radšej nie.)