Opäť prízvukujem, že Miša milujem. Ale ako on ma vie vytočiť do nepríčetna, to ma tak vedel asi iba Sajfa, keď večne meškal do práce a vymýšľal si najsprostejšie výhovorky, prečo mešká.
Keď má môj Bohuško (frajer a Mišov otec) jeden-dva dni v mesiaci v práci voľno (že je celý deň s nami doma), také plány na výlety a programy nám vymýšľam, že by som mohla pomaly bedekre pre matky s deťmi a rodiny písať.
Naposledy som sa na takýto náš spoločný deň chystala už večer predtým. Zbalila som Mišovi hračky, oblečenie a pomaly 5-chodové menu na jedenie na celý deň.
Plán bol presne rozvrhnutý v mojej hlave. Ale aj v Mišovej - mal vlastný plán. V noci pred výletom sa rozhodol, že si vytlačí von prvý zub a aby to celé zdramatizoval, privolal si k tomu horúčky a nie veľmi príjemné uplakané stavy.
Ja si uvedomujem, že on za to nemôže, chudák. Ale moja pokazená radosť z výletu bola väčšia, než súcit s jeho zubom.  Keď som sa konečne zmierila so situáciou, tak som si povedala, že veď nič sa nedeje, pôjdeme nabudúce.

Trt makový. Celá táto situácia sa zopakovala aj pri druhom výlete a s druhým zubom. To už som si začala myslieť, či to ozaj to dieťa nerobí nejak naschvál. Alebo plánujem blbé výlety, a preto tento bojkot. I teda som plánovačky vzdala. A keď sa stane, že sme všetci spolu, konáme a riešime presne v ten moment, ako nám niečo napadne.
Mišove záškodníctvo ale týmto nekončí. Minulý týždeň - keď bol sviatok - som čakala návštevu. Mali ma prísť pozrieť moji rodičia a krstní rodičia (aby videli, kde bývam, ako bývam a tak).
Tak som už tri dni dopredu začala postupne upratovať dom (ako na Vianoce, neviem, prečo som takej nejakej panike prepadla, že všetko musí byť tip top). Večer pred návštevou som navarila a napiekla (samozrejme, všetky tieto akcie sa konajú v čase Mišovho spánku, lebo pri ňom sa toho veľa urobiť zatiaľ nedá). Návšteva mala prísť okolo obeda, a tak som si povedala, že kuchyňu a terasu si upracem ešte ráno pred ich príchodom, keď bude Mišo spať. Každý deň chodí spávať v tých istých časoch - o 9.00 a o 14.00. Akurát v deň návštevy ani za svet. Bojoval, kopal, reval, snažila som sa ho uspať hodinu a pol!!!! Čo bol presne čas, ktorý som mala vyhradený na doupratovanie.
Plakal on, plakala som aj ja..... návšteva prišla, Mišo hral chrumkavého a bol taký ňuňuňu, akoby sa nič nestalo, ja pod očami kilo korektoru, aby si nikto nevšimol, že som revala ako somár a v sebe dva deci vína (lebo inak by ma asi do vesmíru od nervov odpálilo)...
Všetko bolo fajn, návšteva odišla a môj syn sa opäť zmenil na diabla, ktorý ma prišiel na tento svet zničiť. A potom som si všimla, že počas tohto dňa pustil do sveta ďalší - už tretí zub.
Mliečny chrup má 20 zubov. Tri už sú von, takže ešte 17 krásnych dní a zážitkov ma čaká.....
PS: Nechce ma sponzorovať nejaké vinárstvo?