Každý človek by sa mal raz za čas zastaviť, spomaliť, upokojiť a popremýšľať, čo sa vlastne okolo neho deje. Pomôže ti aj tento status, ktorý uchvátil mnohých Slovákov. Poslala nám to poslucháčka Michaela so slovami: „Koľko pravdy a ako pekne napísané“

My deti, narodené v rokoch 50-60-70-80-90tych,

boli sme všetci vychovávaní patologickými rodičmi,. Hoci ani my ani rodičia nevedeli, že sú patologickí. Mohli sme sa schádzať so svojou bandou medzi barakmi, mama sa nebála, že sa "pozabíjame". Nechodili sme do privátnych škôlok, škôl, no rodičia sa netriasli strachom, že budeme opozdení vo vývoji. Nebehali za nami s čiapkami, šálikmi a nekontrolovali, či nie sme spotení. So sezónnymi chorobami si poradila starká. Na chrípku sme dostali cesnak, čaj s medom a zakryla nás perinou.

Do lesa sme šli hrať vojnu vždy keď sa nám zachcelo. Jedli sme jahody, maliny priamo do úst, neumyté. Mama sa nebála, že nás zje vlk, alebo sa poraníme. V lete sme chodili na bicykloch k rieke sami, bez dozoru, nik sa neutopil. V zime sme sa ťahali na sánkach za naším vlčiakom , niekedy sme vleteli aj do potoka, či do plota, nik preto neplakal. Nepoznali sme chrániče kolien pri bruslení, modriny boli normálny jav. Stará susedka, ktorú sme volali čarodejnica, na nás žalovala rodičom a my sme ju potom museli zdraviť "dobrý deň" a nosiť jej nákupy za trest. Dedko nám fúkal dym z fajky do tváre a nahlas sa smial, keď sme robili grimasy. Museli sme vedieť násobilku odpredu aj odzadu. Nik nepoznal výrazy "disleksia, disgrafia, diskalkulia" a čo ja viem, aké dis.. Do školy nás nik neodprevádzal. Každý sme vedel, že máme ísť po ľavej strane ulice a nepodbehnúť pod autá, lebo bude lomoz.

Jedli sme ovocie priamo zo stromu, pili vodu zo studne, mlieko od kravičky a kozy.

Na hry sme si vystačili sami, hrávali sme sa pod bránou aj na dvore na vojnu, dole-dole, gumu, s kickom, školu, so švihadlom. Naháňali sme sa cez ploty, mali sme ihrisko a to nám stačilo na celý deň. Kúpali sme sa v jednej vani, televízor sme pozerali len keď bol Večerníček. Nebolo toľko Vysokých škôl ako teraz, no zdá sa, že sme boli aj tak viac civilizovaní.

My, deti z dvorov, sme mali radi svojich rodičov, hoci vtedy ešte neboli informovaní, ako nás správne vychovávať. To vďaka im sme prežili detstvo bez ADHD, baktérií, psychológov, nudných prednášok, zamknutých PC a nárekov.

Pozdravujem všetkých tých, ktorí tieto časy prežili a pamätajú.