Ak sa literárna klasika Ťapákovci stretne s filmovým magickým realizmom, absurdným humorom a snovou výtvarnou poetikou, vznikne Kronika večných snílkov. Nový film Rasťa Boroša hľadá cez príbeh troch lenivých bratov dušu slovenského národa, a to s poriadnou dávkou irónie aj láskavosti.
Vo fiktívnej dedine stratenej kdesi v lesoch stredného Slovenska, kde sa zastavil čas, žijú traja leniví bratia, nenapraviteľný snílek Aureliáno, ktorý radšej svoj život opisuje ako ho žije, naivný Enriko, ktorý zásadne skôr koná ako myslí a filozofujúci Titus, ktorý sa raz a navždy rozhodol zmeniť svet. Prebývajú vo svete, kde je ťažké rozlíšiť, čo je sen a čo už skutočnosť, kde mŕtvi žijú spolu so živými a realita naráža na veľké ideológie. A jediné, čo ich drží pri zdravom rozume je láska.
Kronika večných snílkov je voľnou a originálnou reinterpretáciou klasického diela slovenskej literatúry Ťapákovci od Boženy Slančíkovej Timravy, ktorú Rasťo Boroš pretavil do sveta magického realizmu s grotesknou poetikou a aktuálnym presahom: čo sa stane s národom, ktorý všetko prežije, ale nič si z toho nevezme?
V hlavných úlohách sa predstavia Milan Ondrík (Enriko), Milan Mikulčík (Titus) a Samuel Teicher (Aureliáno). Ich ženské protipóly – Kristína Spáčová, Anna Gajdziková, Éva Bandor a Anežka Petrová – nie sú len partnerkami, ale odvážnymi symbolmi zmyslu, vášne a zmeny. A keďže sa tu pohybujeme na hranici reality a záhrobia, zjaví sa aj duch otca (Peter Oszlík), ktorý sa jednoducho zabudol rozlúčiť so životom. Možno preto, že nielen jeho sny, ale aj kázanie je večné, tak ako je večná túžba po ideológiách.
Kronika večných snílkov je film o tých, ktorí sa radšej ukryjú pred svetom, než by ho zmenili k lepšiemu. O pohodlnosti, ktorá je takmer estetická. O vzťahoch, ktoré sú vždy groteskné, ak majú byť úprimné. A o tom, že niekedy najviac prezrádza o národe práve to, či sa koná alebo len sníva za pecou.
