Fun rádio

Playlist

hraných skladieb

×

{{ song.title }}

{{ song.author }}

{{ song.time }}

Lyrics

aktuálna pesnička

×
Aktuálny Live stream:
Fun streams

Uložiť článok

Ak si chceš pripnúť tento článok na svoju nástenku, prihlás sa do svojho profilu, alebo sa registruj a staň sa našim členom.

BUBA BLOG: Spravila som chybu.

  • Buba

A môj syn to teraz náramne rád využíva.

Poslednú dobu sa u nás deje také, že Mišo nechce ísť domov z ulice. Ja viem, že ju miluje, denne sa na nej hráva asi s desiatimi susedmi, všetci si navzájom striedajú bicykle a odrážadlá, vymýšľajú si hry, dávajú si preteky a podobné zábavky, ale keď treba ísť domov, nastáva cirkus. Nepomáha mu ani 10x dopredu povedať, že “o chvíľku ideme domov”, že “ideme večerať”, “že ešte dve koliečka po ulici a ideme domov”, po každej mojej žiadosti prichádza rázne “NIE!” a plač. A proste nejde. Bude kričať, vrieskať, plakať, domov ho neviem dostať a bojujem tam s ním aj pol hodinu. Nepomáha ani motivácia typu “pustíme si doma rozprávku”, “prečítam ti knihu”, “urobím ti krupicu”. Nič.

Už sme mali aj také hysáky, že si ľahol na cestu a tam sa hádzal o zem, dokonca som ho už na tej ceste aj nechala a odišla som domov (kuchynské okno mám hneď meter od cesty, videla som, čo tam stvára) - vydržal tam vrieskať asi päť minút a prišiel s prosíkom klopať na dvere, aby som ho pustila dnu. Nemienim ho násilím brať na ruky a ťahať domov, ani mu tam strieľať po zadku, ani hulákať po ňom na celú ulicu.

Zdroj: Buba


Ale raz, keď tam začal zase robiť teátro - a to medzitým aj všetci jeho kamoši odišli domov, takže tam ostal sám ako lolo a aj tak nechcel ísť domov - som mu už naozaj zúfalá a tesne pred srdcovým kolapsom a nervovým zrútením so slzami v očiach potichu povedala: “Mišo, prosím ťa, poď už, ja ti doma dám aj kinderko, ak pôjdeš.” A ten malý had okamžite pricupkal ku mne a s úsmevom sa pratal do domu. Toto moje obrovské zlyhanie či vydieranie, či ako mám tento svoj počin nazvať, sa Mišovi tak zapáčilo, že teraz chodí domov z ulice s úsmevom, ešte mi podá aj ruku a dokonca si poskakuje cestou ku dverám. A to pokojne môžu byť ešte aj deti na ulici. Akonáhle za sebou zavrieme dvere, opýta sa ma: “A dáš mi čokoládku za to, že som šiel pekne domkov?”

Normálne to otočil proti mne a vydiera on mňa. Fuj, úplne je múdry a ukázal mi, aká som ja blbá! A ešte sa pri tom aj usmieva! No nič, musím zas niečo vymyslieť ja naňho, som na rade.

Lubica “Buba” Lettrichova

Odporúčame